Migréna nie je len bolesť hlavy, na ktorú zaberie hocijaká tabletka. S touto diagnózou niektorí ľudia, no najmä ženy bojujú po celý život. Mnoho z nich má tak silné príznaky, že je sú niekoľko dní v mesiaci úplne nepoužiteľné – jediné, čo aspoň trochu uľaví od bolesti je zaliezť do postele, zatiahnuť rolety a dať si štuple do uší. Hocijaký nepatrný zvuk či lúč poludňajšieho slnka totiž môže bolesť hlavy tak zintenzívniť, že sú nevydržateľné. Ani silné lieky často nezaberajú, a pacientky ostávajú bez nádeje.
Čo ak ale migréna nie je iba neurologická porucha, ale aj signál tela, že niečo dôležité v našom živote nie je v poriadku? Oplatí sa na ňu pozrieť aj z iného pohľadu ako toho, ktorý nám predkladá západná medicína?
Psychiatrička MUDr. Patrícia Tropek ponúka komplexný pohľad na tento častý a podceňovaný problém – z pohľadu medicíny aj psychosomatiky. „Migréna nie je len neurologický problém. Niekedy je to volanie tela o pomoc,“ hovorí a vysvetľuje, že migréna môže mať svoj pôvod už v našom detstve.
Viac než len neurologická diagnóza
Z medicínskeho hľadiska ide podľa MUDr. Tropek o samostatnú nozologickú jednotku, teda plnohodnotné ochorenie. „Migréna sú záchvatovité bolesti hlavy. Najviac ľudí s touto diagnózou navštevuje lekára prvého kontaktu, asi 20 % sa lieči u neurológa a iba 1 % prichádza s problémom k psychiatrom.“
Signály tela, že niečo nie je v poriadku: Prvé príznaky choroby často prehliadame - ROZHOVOR
Migrénu môžu spúšťať rôzne faktory – od neurologických ochorení (napríklad epilepsia, skleróza multiplex či fibromyalgia) až po psychiatrické poruchy. „Z psychiatrického hľadiska najčastejšie ochorenia zodpovedné za migrénu sú posttraumatická stresová porucha, depresívna porucha, úzkostná porucha. U detí je často príčinou trauma v detstve.“
Prečo najmä ženy?
Migrény sa často viažu na hormonálnu nerovnováhu – predmenštruačný syndróm, menopauza, pokles estrogénu – preto sú ženy voči nim zraniteľnejšie. Podľa MUDr. Tropek však svoju úlohu zohrávajú aj spoločenské a psychické faktory.
„Spúšťačom migrén môžu byť problémy so spánkom, teda nedostatočný spánok, potlačenie emócií s cieľom spoločenskej akceptácie, prílišná psychická excitácia, psychický tlak, ktorý na seba vyvíjame s cieľom dosiahnuť najlepší výsledok,“ vysvetľuje.
Tieto potlačené emócie sa môžu časom „preklopiť“ do migrénového záchvatu. V prípade psychosomatickej migrény ide často o konverzný mechanizmus, kedy psychika preberie kontrolu nad telom a napätie sa uvoľní fyzickým symptómom.
Spúšťače migrény
K najčastejším spúšťačom migrény patrí nedostatok spánku, chronické napätie, tlak na výkon či hladovanie. Migrénu však môže zhoršiť aj konzumácia kofeínu, tabaku či celková nadmerná stimulácia nervovej sústavy.
Hormonálne ochorenia pribúdajú. Odborníci upozorňujú na vplyv chemických látok z prostredia
Podľa MUDr. Tropek má migréna aj neurobiologické pozadie. „Z neurobiologického hľadiska migrénu spúšťajú zmeny v neuromediátoroch, hormónoch – adrenalín, hlavne pri emočnom vypätí, kde dochádza k dilatácii alebo stiahnutiu ciev, čo môže vyvolať migrénu. Taktiež sa vedeckými štúdiami dokázalo, že migréna až u 32 percent ľudí súvisí so zvýšenou hladinou dopamínu.“
Migréna ako výsledok potlačených emócií
Psychosomatická rovina migrény sa často spája s emocionálnym preťažením a nevedomým tlakom na samého seba. „Často sa v praxi stretávam s migrénou u porúch osobnosti, ktoré majú črty perfekcionizmu, dramatizácie, osobnostne podmienenú emočnú labilitu a nevedia dobre spracovávať stresové podnety.“
K migréne vedie podľa nej aj dlhodobé potláčanie emócií – najmä hnevu, závisti a odporu. „Mnohí z pacientov fungujú tak, že nevedia dosiahnuť harmóniu v živote pre prílišné nároky na seba a okolie, z čoho vzniká frustrácia. Tlačia samých seba do výkonu, chcú byť perfektní, vyvíjajú na seba tlak, potláčajú hnev. Vlastne je to konverzný mechanizmus, kedy psychika, ktorá vytesňuje emócie, sa preklopí do oblasti napríklad migrenóznych stavov.“
Rodinný výskyt a dedičné vzorce správania
Migréna nemusí byť len individuálny problém – často sa opakuje v rodinách. Podľa MUDr. Tropek to nie je náhoda. „U psychosomatických migrén je až 70-percentná šanca vzniku migrenóznych atakov u príbuzenstva, čo práve súvisí s osobnostnými faktormi, ktoré sa často dedia, výchovou.“
Hypnoterapia pomáha spracovať traumy a prekonávať úzkosť. Je bezpečná?
Deti si z rodiny okrem genetickej predispozície odnášajú aj spôsob, akým sa vyrovnávajú so stresom či ako zvládajú svoje emócie. Ak sa v domácnosti bežne potláča hnev, skrývajú slabosti a kladie sa dôraz na výkon, tieto vzorce sa prenášajú ďalej – často až do telesnej roviny.
„Každý sa rodí s jedinečným ‚locus minoris resistentiae‘ – teda so sústavou s najväčšou zraniteľnosťou u daného jedinca,“ dodáva psychiatrička. U niekoho to môže byť trávenie, u iného psychika – a u ďalšieho práve nervová sústava náchylná na migrény.
Dá sa migréna vyliečiť? Lieky nestačia
Liečba migrény si podľa MUDr. Tropek vyžaduje viac než len tabletku. „Z hľadiska liečby v psychosomatike je alfa omega zmena životného štýlu – to znamená identifikácia patologického mechanizmu a zmena naučených vzorcov správania.“
Psychoterapeutické vedenie by sa malo zamerať na konkrétne osobnostné črty pacienta. Súčasťou liečby je aj obnovenie rovnováhy medzi výkonom a oddychom. „Ďalším krokom je vytvorenie nejakého pravidelného a stabilného životného štýlu, kde sa kombinuje výkon vo vzťahu s relaxačnými aktivitami. Rozloženie aktivít náročných na psychiku a relaxačných aktivít v rovnomernom pomere.“
Pomôcť môže aj doplnková výživa a životná hygiena. „Určite čo pomáha je magnézium, vitamín B12, B3, vitamín D. Vysadenie kofeínu, kvalitný spánok, cvičenie – ale skôr relaxačné ako joga, meditácia.“
Diagnostika: Migréna ako príznak, nie izolovaný problém
Migréna nemusí byť len samostatná diagnóza, ale často signalizuje hlbší problém. MUDr. Patrícia Tropek zdôrazňuje, že pri liečbe migrény je kľúčové pochopiť pacienta v širších súvislostiach – nielen ako nositeľa bolesti, ale ako človeka s konkrétnym životným príbehom.
„U pacienta s migrénou je dôležité postupovať podľa anamnestických údajov, porozumieť životu pacienta a samozrejme vylúčiť iné telesné príznaky – napr. neurologické príznaky, duševné ochorenia, zvážiť laboratórne parametre, hladinu hormónov, minerálov, vitamínov.“
Ak sa v pacientovom živote vyskytuje chronický stres, nefunkčné vzťahy, nevyriešená trauma či dlhodobá frustrácia, je vhodné uvažovať o psychosomatickej povahe ochorenia. „Vtedy je vhodné pozerať sa na ochorenie ako na psychosomatické a liečbu ponechať na psychoterapeuta alebo psychosomatického lekára, ktorý dokáže komplexne zhodnotiť mieru spúšťačov.“
Inými slovami, ak je žena vystavená dlhodobému stresu v práci, má nevyhovujúce vzťahy, je v zlej finančnej situácii alebo si nesie nevyriešené traumy z detstva, tieto okolnosti môžu migrénu výrazne zhoršovať alebo dokonca spôsobovať.
Čo by odkázala ženám, ktoré každý mesiac „vypadnú“ kvôli migréne?
Migréna má často cyklický charakter – každý mesiac príde v rovnakom čase a vyraďuje ženu z bežného fungovania. MUDr. Tropek apeluje na to, aby ženy takéto prejavy nebrali ako „súčasť ženského osudu“ a uspokojuje sa s tým, že „to tak jednoducho je“, ale aby vracajúcu sa migrénu vnímali ako výzvu pozrieť sa do seba a hľadať príčinu.
„Je vhodné sa zamerať na možné psychosomatické súvislosti, zhodnotiť spánok, poruchu príjmu potravy, traumu v detstve alebo akútne obdobie zvýšeného stresu – a na základe toho postupovať, či už farmakologicky, ak je potreba, alebo celostným prístupom doviesť pacienta k náhľadu na spúšťače migrény a doviesť ho k zmene,“ uzatvára MUDr. Tropek.
Terapia, spomalenie životného tempa, upratanie si vzťahov, naučiť sa prežívať svoje emócie – to všetko môže byť súčasťou liečby, ktorá je dlhodobejšia, ale trvalejšia ako tabletka. „Lieky sú len jednou časťou riešenia. Ak človek s migrénou opakovane siahne po čoraz silnejších tabletkách a pritom nehľadá príčinu, telo sa časom môže dostať do začarovaného kruhu,“ varuje odborníčka.
