Každý siedmy hospitalizovaný pacient na Slovensku čelí riziku infekcie po operácii

Nemocnice často používajú rôzne druhy roztokov v rôznych koncentráciách bez jasných indikácií či dôkazov o účinnosti.
Nemocnica, pacient
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Až jeden zo siedmich pacientov hospitalizovaných v slovenských nemocniciach sa počas liečby stretne s infekciou. Infekcie v mieste chirurgického výkonu patria medzi tri najčastejšie typy nemocničných nákaz, pričom spôsobujú vážne zdravotné komplikácie a predlžujú dĺžku hospitalizácie v priemere o 7 až 10 dní.

Náklady na zdravotnú starostlivosť

To vedie k významnému navýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť – odhady hovoria o sume 520 eur denne, pričom celkové náklady na jedného pacienta s infekciou môžu narásť v priemere o 6 067 eur oproti pacientom bez infekcie.

Podľa odborníkov ide o vážny a často podceňovaný problém, ktorého riešenie si vyžaduje systematické kroky a aktívnu spoluprácu zdravotníckeho personálu. Nozokomiálne nákazy vznikajú v priamej súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení, pričom najviac sú ohrození starší pacienti, hospitalizovaní na jednotkách intenzívnej starostlivosti a deti.

V roku 2023 bolo na Slovensku oficiálne nahlásených viac ako 18 900 nemocničných infekcií, čo však podľa Úradu verejného zdravotníctva SR predstavuje len zlomok skutočného výskytu. Bodová prevalenčná štúdia ukázala, že infekcie v operačných ranách tvorili až 14,7 % všetkých hlásených prípadov.

Časté typy infekcií

Medzi ďalšie časté typy patrili infekcie močových ciest, zápaly pľúc a infekcie krvného riečiska. Do štúdie sa v roku 2023 zapojilo 47 akútnych nemocníc.

Doc. RNDr. Mgr. Jaroslava Sokolová, PhD., MPH z Trnavskej univerzity a nemocničná hygienička Fakultnej nemocnice Trnava upozornila, že v prevencii infekcií v operačných ranách chýba jednotný, odborný prístup.

„Dodržiavaním správnych hygienických postupov a používaním bezpečných produktov môžeme spoločne znížiť riziko infekcií na minimum. V praxi sa však často stretávame s nesystémovým používaním antiseptík a oplachových roztokov,“ upozornila Sokolová.

Ako uviedla, nemocnice často používajú rôzne druhy roztokov v rôznych koncentráciách bez jasných indikácií či dôkazov o účinnosti, čo môže viesť k neúčinnosti, poškodeniu tkanív alebo oneskorenej hojivosti.

„Prevencia infekcií v operačnej rane nespočíva v tom, že ‚niečo‘ opláchneme či dezinfikujeme, ale že vieme, čo, kedy, ako a prečo používame. Musíme zavádzať nové moderné postupy. Potrebujeme štandardizované protokoly a školený personál v oblasti prevencie infekcií v mieste chirurgického výkonu,“ dodala. Podľa nej je až 60 % týchto infekcií možné predísť, pričom základom má byť aj dôsledná hygiena rúk.

Každá operácie nesie riziko

Na význam správneho manažmentu chirurgickej starostlivosti poukázal aj doc. MUDr. Marek Smolár, PhD., MPH z Univerzitnej nemocnice Martin. Uviedol, že každá operácia nesie riziko infekcie, ktorá môže mať vážne následky pre pacienta.

„Okrem bežných faktorov treba zohľadniť aj nedostatky v bariérových technikách, profylaktické podávanie antibiotík, intenzitu prevádzky operačných sál, oxygenáciu, dĺžku výkonu či operačnú techniku a prítomnosť cudzorodých materiálov,“ konštatoval.

MUDr. Marko Serbak, MPH z Kliniky ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok – FN doplnil, že hoci v ortopédii je výskyt infekcií nižší, ide o jednu z najzávažnejších komplikácií, ktorá môže viesť k zlyhaniu implantátu, reoperáciám či dlhodobej liečbe antibiotikami.

„Pri podozrení na infekciu implantátu je dnes štandardom sonikácia – uvoľnenie baktérií z povrchu implantátu pomocou ultrazvuku. Táto metóda zlepšuje diagnostiku a umožňuje cielenejšiu liečbu,“ vysvetlil. Zdôraznil tiež dôležitosť presného dávkovania antibiotík a interdisciplinárneho prístupu.

„Prevencia šírenia nemocničných nákaz je dôležitá, keďže zabezpečuje kvalitu zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť zdravotníkov a znižuje náklady. Infekcie komplikujú hojenie, môžu viesť k zlyhaniu implantátov alebo vážnym stavom. Ak štát uvažuje o konsolidácii zdravotníctva, významné úspory môže priniesť eliminácia infekcií správnym postupom,“ uzavrela Ing. Katarína Danková, PhD., MHA, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+MED).

Firmy a inštitúcie: Fakultná nemocnica TrnavaSK+MED Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcokÚrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SRÚVN Ružomberok Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok

Odporúčané