Počet diagnostikovaných prípadov HIV na Slovensku každým rokom stúpa. To však nemusí automaticky znamenať, že rovnako rastie aj počet infikovaných.
Presný počet HIV pozitívnych ľudí nepoznáme už len preto, že mnohí z nich sami o prítomnosti vírusu nevedia. Akútna infekcia, teda hneď po nakazení, má totiž veľmi všeobecné príznaky – horúčka, únava, zväčšené uzliny. Niekedy sa ani nemusia objaviť.
Po odoznení prvej fázy pacient vstupuje do tzv. asymptomatického štádia, kedy nemá žiadne príznaky ochorenia. To môže trvať celé roky.
Zachytia sa aj náhodne
Nárast počtu prípadov teda môže odrážať aj jednoduché časové hľadisko: u ľudí infikovaných už niekoľko rokov sa začínajú objavovať príznaky AIDS, alebo sa na infekciu príde náhodou.
Testy na HIV sa totiž vykonávajú aj u tehotných žien, v rámci predoperačných vyšetrení či pri darovaní krvi. Robia sa aj pri zachytení inej pohlavne prenosnej choroby.
„Zvyšujúce sa číslo nových prípadov HIV infekcie môže byť aj dôsledkom toho, že ľudia sa rozhodnú pre vyšetrenie anti-HIV protilátok,“ uvádza hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.
Kde sa dať testovať
- Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave
- Dom svetla (Bratislava)
- Poradne pre problematiku HIV/AIDS zriadené pri regionálnych úradoch verejného zdravotníctva:
- Banskobystrický kraj: Banská Bystrica, Žiar nad Hronom
- Žilinský kraj: Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Žilina
- Trnavský kraj: Trnava, Galanta, Dunajská Streda
- Prešovský kraj: Bardejov, Poprad, Prešov, Svidník
- Košický kraj: Košice, Trebišov
- Nitriansky kraj: Nitra
- oddelenia klinickej mikrobiológie nemocníc
- o odber krvi na testovanie je možné požiadať aj všeobecného lekára.
Pozor na diagnostické okno
Počas akútnej infekcie, teda v týždňoch hneď po infikovaní, sa dá vírus laboratórne zistiť, avšak len špeciálnymi testami.
HIV na Slovensku: dobré správy sú, no nie je ich veľa
Štandardné testy detegujú prítomnosť protilátok. Tie sa vytvoria do troch mesiacov od nákazy. Dovtedy tak pacient vychádza z testov ako negatívny. Je to tzv. diagnostické okno. Preto sa po rizikovom kontakte odporúča testovanie až po troch mesiacoch.
Ak sa test na protilátky ukáže ako pozitívny, zopakuje sa. Niekedy totiž môže mať pozitívny výsledok, aj keď v skutočnosti pacient nemá v tele HIV. Zároveň sa pridáva druhý typ testu, tzv. western blot. Až keď sú oba testy pozitívne, začína sa s liečbou.
Súčasť preventívnej prehliadky? Zatiaľ nie
Testovanosť na HIV by výrazne stúpla, ak by testy boli súčasťou preventívnych prehliadok u všeobecného lekára. Zatiaľ sa to však nechystá. V zákonom stanovenom rozsahu preventívnej prehliadky tieto testy nie sú. Poisťovne ho z vlastnej iniciatívy ani nepridávajú.
„Zaradenie testu na HIV do preventívnej prehliadky nemá medicínske opodstatnenie, keďže testovanie má význam len v prípade rizikového správania,“ konštatuje hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Slávka Gáborová.
HIV pozitívni sa na Slovensku boria so stigmatizáciou a predsudkami
Plošné testovanie zatiaľ nezvažuje ani Dôvera. „Krvné testy vykonávané v rámci preventívnej prehliadky môžu naznačiť ochorenie pacienta. V prípade zaznamenanej odchýlky prebieha ďalšia diagnostika za účelom stanovenia diagnózy,“ hovorí PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.
Union zdravotná poisťovňa podľa svojho hovorcu Mateja Neumanna tiež postupuje podľa zákona. Uhrádza diagnostiku infekcie HIV u tehotných žien, darcov krvi, tiež indikované vyšetrenie anti-HIV protilátok ohrozeným a rizikovým poistencom. „Zároveň plne uhrádzame liečbu všetkým poistencom s HIV, u ktorých je indikované podávanie antiretrovirotík v súlade s platnými legislatívnymi predpismi,“ uzatvára Neumann.
