Silikónové prsia dnes nie sú ničím výnimočným a plastická operácia zväčšenia poprsia sa stala rutinnou záležitosťou plastických chirurgov. Nad ženskou túžbou po plnšom dekolte sa však okrem väčšieho sebavedomia vznáša aj čierny oblak závažných zdravotných a psychických problémov, ktoré majú spoločného menovateľa – silikón v tele.
Zrodenie silikónových pŕs
Za nápadom zväčšenia poprsia stojí tím lekárov Thomasa Cronina, Thomasa Biggsa a Franka Gerowa, ktorí v New Orleans v USA pracovali na prelomovom projekte, silikónových implantátoch. Písal sa rok 1962, keď sa tímu podarilo vyrobiť prvý silikónový implantát, podobný, ako sa používa aj dnes.
Môžu byť menštruačné tampóny príčinou ženských problémov? Štúdia v nich odhalila toxické kovy
Keďže klinické testy v tom čase neboli nijak prísne kontrolované, prototyp otestovali na jedinom psovi menom Esmeralda. Ďalší pár silikónov už patril 29-ročnej Timmie Lindsey, ktorá si pôvodne prišla do kliniky nechať odstrániť tetovanie a upraviť odstávajúce uši. Sľúbili jej, že ak si nechá zväčšiť poprsie, zvyšné dva zákroky jej spravia zdarma. Timmie súhlasila a stala sa tak historicky prvou ženou so silikónovými prsiami na svete.
Silikónové prsia začali raketovo stúpať na popularite, no s nimi aj bolesti a ďalšie zdravotné potiaže, a tak sa ženy začali súdiť. Výrobca silikónov nakoniec musel 150-tisícom žien vyplatiť odškodné v celkovej výške 3,3 miliardy eur.
Prečo sa o ťažkostiach začalo rozprávať až teraz?
Hoci silikóny oslavujú už 62 rokov, dlhé roky bolo o nejakých negatívnych efektoch ticho. Prečo? Pretože iba posledné desaťročie je svet vďaka internetu prepojený natoľko, že vieme zdieľať svoje skúsenosti s cudzincami.
Každá dôležitá téma, o ktorej sa dnes hovorí, bola pred pár rokmi zahalená rúškom tajomstva – či už sú to úzkosti a depresie, neplodnosť, ekológia alebo problém s plastami. Do povedomia širokej verejnosti sa to dostane až v kritickom štádiu.
Dnes na sociálnych sieťach mnoho žien zdieľa svoje nepríjemné skúsenosti s prsnými implantátmi. Na českom Instagrame má stránka @breast_implants_illness_czech (Choroba z prsných implantátov) 17,5 tisíc sledovateľov, čo svedčí samo o sebe.
Choroba ju navždy pripravila o vlasy
„Za 2 týždne som stratila všetky vlasy a za ďalší mesiac aj riasy, obočie a ostatné ochlpenie tela. Nechcela som, aby ma takto niekto videl,“ spomína na najhoršie obdobie svojho života modelka Barbora Kropáčková, ktorá kvôli implantátom prišla o vlasy, no to nebolo to najstrašidelnejšie, čo po operácii zažila.
„Ja som sa o seba naozaj bála, myslela som si, že umieram. Nevedela som, čo sa deje a ako to zastaviť. Uvedomila som si, že nie som nesmrteľná. S vlasmi som na chvíľu stratila svoje ženstvo, korunu krásy a je naozaj ťažké to nájsť opäť. Nebolo to náročné iba fyzicky, ale hlavne psychicky,“ hovorí Barbora s tým, že prvé príznaky začala cítiť už po operácii.
Zväčšenie pier bez ihiel a bezbolestne: Revolúcia vo svete krásy prišla už aj na Slovensko
Jej rekonvalescencia bola príliš dlhá, trvala dva mesiace, počas ktorých mala prsia necitlivé a napnuté.
Prvé závažné ťažkosti sa však spustili až po roku, kedy jej vypadali vlasy a od lekárov si vypočula nepríjemnú diagnózu: autoimunitné ochorenie alopécia univerzalis, pri ktorom človek stráca všetko ochlpenie na tele.
Našla ženy s podobnými príznakmi
„Potom sa to na seba začalo nabaľovať a ja som si začala všímať symptómy, ktoré mi vôbec nedávali zmysel. Bolesť kĺbov a kostí, hmlisté videnie, brnenie brady, tik v oku, suchá koža, únava, ekzém v okolí implantátov, pichanie a pálenie v prsiach. Absolútne som si nechcela priznať, že by s prsiami mohlo byť niečo zle a že by to mohlo mať neblahý vplyv na moje telo.“
Barbora našla na internete ženy s podobnými príznakmi, ako mala ona a všetko jej do seba začalo zapadať. Vedela, že neexistuje iná možnosť, ako si implantáty nechať vybrať. Dnes už je to pol roka, čo má silikóny odstránené.
„Trvalo mi rok, aby som sa k tomuto kroku odhodlala, dlho som sa na to psychicky pripravovala. Prišla som o vlasy a prsia boli to jediné, čo na mne bolo ženské. Zdravie je ale to najdôležitejšie na svete. Vážim si svoje telo a každý deň sa mu za túto hlúposť ospravedlňujem. Odvtedy odznelo množstvo príznakov. Zmizol tik v oku, brnenie brady, bolesť a pálenie na prsiach, ekzém. Odznievajú aj bolesti kĺbov a kostí,“dodáva Barbora.
Vedkyňa upozorňuje na možné riziká
Na chorobu z prsných implantátov a riziká silikónov v tele sme sa pýtali Lucie Bačákovej z Fyziologického ústavu Akademie vied v Česku, ktorá bola magazínom Forbes zaradená do zoznamu najlepších vedkýň roku 2024. Lucia pracuje ako vedúca vedeckej skupiny, ktorá sa zaoberá umelými a biologickými implantátmi, náhradou a regeneráciu poškodených tkanív.
„Syntetický materiál (silikón) sa pod vplyvom biochemickej a mechanickej záťaže môže deformovať, meniť svoju polohu, praskať aj rozpadať sa. Na povrchu implantátu sa môžu usadzovať aj baktérie, ktoré nemusia byť iba externého pôvodu, ale obvykle sú tieto mikroorganizmy už pred implantáciou prítomné v krvi pacienta a na implantáte sa následne zachytávajú,“ vysvetľuje vedkyňa možný pôvod zdravotných komplikácií.
V prsiach môže následne vzniknúť lokálny zápal, opúzdrenie implantátu väzivovým tkanivom, či nepriaznivá odozva z iných tkanív alebo systémová reakcia celého organizmu.
Príznaky sa nemusia prejaviť hneď
Príznaky choroby z prsných implantátov sa môžu prejaviť o niekoľko mesiacov či rokov, keď si už pacientka nemusí uvedomiť ich súvislosť s implantátmi. Najhoršie na diagnostike sú dva faktory – prvý, že chorobu polovica lekárov ani neuznáva ako oficiálnu diagnózu a druhý, príznaky môžu byť naozaj rôznorodé, pretože každý organizmus sa bráni inak.
„Varovnými lokálnymi príznakmi je bolesť, opuch, zmena farby kože a tvaru pŕs, zmena polohy implantátov. Varovné príznaky zo strany imunitného systému sú zväčšenie lymfatických uzlín, infekcie, náhle potravinové intolerancie a alergie i vznik autoimunitného ochorenia, padanie vlasov, bolesti kĺbov, ťažkosti s tráviacim, kardiovaskulárnym a močopohlavným systémom a v neposlednom rade neurologické a psychické problémy,“ pripomína Bačáková.
Dodáva, že aj napriek stovkám štúdií a vedeckých článkov mnohí, aj renomovaní lekári existenciu choroby z prsných implantátov stále popierajú.
Ženy s implantátmi by mali dbať na častú kontrolu
Svoj názor na chorobu z prsných implantátov zdieľal aj plastický chirurg Patrik Paulis: „Prikláňam sa k tej skupine lekárov, ktorá BII jednoznačne dáva do súvislosti s autoimúnnymi chorobami. Bohužiaľ v prípade augmentácie, vnímam túto ako „spúšťač“ obtiaží, ktoré sa objavujú často práve v súvislosti s autoiminitnými chorobami.“
Zároveň pripomína, že po akejkoľvek estetickej operácii sa pacienti viac pozorujú a vnímavejší jedinci môžu pociťovať sprievodné javy, ktoré sa ale vyskytnú po každej operácii, dlhodobo.
„Lekári odporúčajú vykonávať aspoň raz mesačne rutinné samovyšetrenie prsníkov s tým, že pacientka bude poučená, ako odlíšiť prsný implantát od prsného tkaniva. Ďalej by pacientka mala starostlivo absolvovať odporúčané lekárske vyšetrenia, ako je mamografia či ultrazvuk v rámci skríningu rakoviny prsníka. Lekára vykonávajúceho vyšetrenie je nutné informovať o prítomnosti, type a umiestnení prsných implantátov. A samozrejme všímať si už spomínané lokálne príznaky,“pripomína pani Bačáková.
Nahradia v budúcnosti silikóny prírodné materiály?
Najväčší problém so silikónom je, že ide o cudzorodý materiál pre naše telo a tým pádom môže vyvolať obrannú reakciu našej imunity. Ide o prirodzený a žiadaný jav.
„Implantáty, a to akékoľvek, nielen prsné, sú v našom tele vystavené dlhodobej a intenzívnej biochemickej i mechanickej záťaži, čo môže viesť k narušeniu aj tých najodolnejších materiálov a uvoľňovaniu ich komponentov do organizmu,“hovorí vedkyňa.
Vhodnou náhradou silikónu by mohlo byť vlastné tukové tkanivo odobrané z podkožia metódou liposukcie. Bačáková hovorí, že na vhodnej biologickej náhrade implantátov pracujú aj na Akadémii vied.
„Keďže sa „dopytu“ po prsných implantátoch nevyhneme, je potrebné existujúce náhrady do budúcnosti vylepšovať. Tukové tkanivo je v prsiach fyziologicky prítomné a jeho náhrada, vytvorená metódami tkanivového inžinierstva, by mohla poslúžiť na zväčšenie a modeláciu pŕs. Praktická aplikácia takýchto konštruktov je však ešte „hudbou“ pomerne ďalekej budúcnosti – už len preto, že súčasná legislatíva zatiaľ neumožňuje bunky už raz vynesené z operačnej sály a upravované v laboratóriu spätne implantovať pacientom.”
