Najčastejšími úrazmi v letných mesiacoch sú topenie sa, kolapsy z horúčav, anafylaxia, termické úrazy a dehydratácia a tiež polytraumy pri rôznych nehodách. V tlačovej práve to uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach Monika Krišková.
Najčastejšie sa topia deti
Ako záchranár a primár Oddelenia urgentného príjmu UNLP Košice Ladislav Neubert vysvetlil, medzi najčastejšie obete utopenia patria deti, a preto by ich rodičia nemali spustiť z očí, pretože aj chvíľa môže byť fatálna. Ako ďalej upozornil, je mylné domnievať sa, že topiaci bude kričať.
„Naopak, nemá záujem kričať, chytá po dychu. Topiaci dobrovoľne zadržiava dych, dochádza mu kyslík a nastáva panika organizmu. Topiaci nemáva ani rukami, snaží sa nimi zachytiť nad hladinou,“ vysvetlil Neubert s tým, že pri záchrane topiaceho sa človeka nie je zárukou výhry telesná prevaha.
„Platí príslovie topiaci sa aj slamky chytá. Preto by sa o záchranu v hlbokej vode mal pokúšať len skúsený plavec, ktorý ovláda pravidlá záchrany, aby sám seba neohrozil na živote a následky neboli ešte vážnejšie,“ skonštatoval Neubert, a zdôraznil, že je nevyhnutné vyzliecť si zvršky, topiaci sa ich bude totiž chytať a môže tak stiahnuť záchrancu pod vodu.
Do vody nebrať topánky, sú zaťažujúce a dôležité je nestratiť vizuálny kontakt s topiacim sa. Resuscitácia topiaceho sa začína piatimi záchrannými vdychmi, následne robíme v pomere 30:2 kompresie hrudníka a záchranné vdychy, až kým sa topiaci nepreberie, prípadne do príchodu profesionálnych zdravotníkov.
Problémom sú aj kolapsy
Častým letným problémom sú aj kolapsy. Prechodná strata vedomia, môže nastať aj z preťaženia organizmu z tepla. Doktorka Ivana Jurčová z oddelenia Urgentného príjmu UNLP v Košiciach vysvetlila, že v prípade kolapsu poskytneme prvú pomoc najmä tak, že uložíme postihnutého do polohy ležmo, pričom mu zdvihneme nohy hore.
Ako ďalej informovala, dôležité je podľa lekárky vyhnúť sa v lete spúšťačom kolapsových stavov, ako napríklad odberu krvi u lekára, či konzumácii niektorých liekov. Pri kolapsových stavoch je však nevyhnutné privolať odbornú pomoc cez linku 155, pretože niekedy až dôsledná prehliadka u lekára môže určiť presnú príčinu a závažnosť kolapsu.
Pozor na alergické reakcie
Častou je aj anafylaxia. K jej príčinami patrí uštipnutie hmyzom, pele z trávy, kríkov či stromov a konzumácia potravín vyvolávajúcich alergickú reakciu. Prudkú život ohrozujúcu alergiu, a teda anafylaktický šok môžu vyvolať aj lieky, najčastejšie antibiotiká či anestetiká. Prvé prejavy sú na koži. Dochádza k pocitom tepla na tvári, ústach, hrudníku, dlaní či chodidiel. Nastáva pocit dýchavice, kašeľ, zachrípnutie, pocit napätia v krku či ťažkosti s prehĺtaním.
„Úmrtnosť na neliečenú anafylaktickú reakciu je vysoká a nastáva do niekoľkých desiatok minút,“ varuje lekárka. „Hoci príznaky môžu byť rôzne a tiež rôzny stupeň intenzity, liekom prvej voľby je adrenalín, podaný do svalu,“ uviedla doktorka Adriana Kilianová.
Prehriatie organizmu
Doktor Jakub Gazda z internej kliniky UNLP Košice vysvetlil, že v prípade úpalu ide o prehriatie organizmu a zlyhanie vlastnej termoregulácie, čo sa prejavuje bolesťami hlavy, závratom, nevoľnosťou až zvracaním, zrýchleným dýchaním či búšením srdca. Tento stav sa môže zhoršiť a postihnutý môže upadnúť do bezvedomia s kŕčmi až do šokového stavu. Dôležitý je v takýchto prípadoch prísun tekutín, ochladzovanie organizmu, ochladzovanie hlavy mokrými uterákmi, zvlášť u detí.
„Na polytraumu ročne zomiera viac ako päť miliónov ľudí. Pri ťažkých úrazoch majú preto absolútnu prioritu život zachraňujúce úkony a aj rýchlosť, s akou ich dokážeme zvládnuť,“ uviedol doktor Marián Sedlák.
