Šírenie pandémie koronavírusu vo Veľkej Británii sa prvýkrát po troch mesiacoch spomaľuje, čo naznačuje takzvané reprodukčné číslo. To vyjadruje počet ľudí, ktorých môže nakaziť infikovaná osoba.
Nový a rýchlejší PCR test čaká na schválenie úradmi. Do piatich minút odhalí, či sa človek nakazil koronavírusom
V súčasnosti sa vo Veľkej Británii nachádza v pásme medzi 0,9 až 1. Znamená to, že v priemere desať ľudí s ochorením COVID-19 nakazí 9 až 10 iných ľudí. Počet nových infekcií tým pádom klesá.
Prví budú poslední
Tieto oficiálne závery britských úradov vychádzajú z najnovšieho výskumu, podľa ktorého sa zároveň počet nových prípadov vďaka lockdownu znížil približne o tretinu. Vedci z Imperial College v Londýne prišli k týmto záverom na základe otestovania 100-tisíc ľudí.
Viac o téme: Koronavírus
Niektoré z najviac zasiahnutých oblastí zaznamenali najväčšie zlepšenie, počet nových prípadov tam klesol o viac ako polovicu. Napriek tomu bol celkový počet pozitívnych na COVID-19 v Anglicku pomerne vysoký.
Island či Nový Zéland ponúkli návod, ako vyhrať nad COVID-19. Slovensko robilo rovnaké opatrenia, ale niečo chýbalo
Štúdia Imperial College zahŕňala testovanie náhodnej vzorky ľudí na prítomnosť koronavírusu, a to bez ohľadu na to, či mali príznaky. Výsledky naznačujú 30-percentný pokles infekcií od poslednej štúdie a obdobím 13. až 24. novembra, kedy prebiehalo posledné testovanie.
Dôsledok lockdownu
Lockdown vstúpil do platnosti 5. novembra. Podľa štatistík, ktoré brali do úvahy len pacientov so symptómami, sa však situácia v nasledujúcich týždňoch zhoršila a nastal prudký nárast nových prípadov.
Nárast sa pripisoval socializácii, nakoľko zachytenie infekcie testom trvá v priemere päť dní. Odhaduje sa tiež, že jeden zo 100 ľudí má koronavírus, čo je dvojnásobne viac ako v septembri.
Ťažší priebeh koronavírusu sa u alergikov nepotvrdil, ale liečba alergie znižuje riziko nákazy
Čo však patrí k najzaujímavejším zisteniam je, že určité skupiny obyvateľstva preukázali vyššiu pravdepodobnosť pozitívneho testu v danom období. Išlo o ľudí ázijského etnika, ďalej tých, ktorí žijú vo viac členných domácnostiach a tých, ktorí žijú v horších štvrtiach.
Slovenské reálie
Podobné štatistiky by sa hodili aj na Slovensku, opýtali sme sa analytika Ivana Bošňáka, či takýmito údajmi disponujeme. Ukázalo sa, že toho vieme pomerne málo. Pomohol nám lockdown rovnako ako Britom?
Na Slovensku sme postupne urobili šesť krokov k obmedzeniam. Podrobnejší prehľad toho, o aké opatrenia a v akom období išlo, sú vidno na grafe nižšie. V kombinácii s testovaním mali tieto opatrenia rôzny dopad.
Podľa Bošňáka sa podarilo znížiť jednak celkový počet prípadov, ale aj obmedziť, respektíve zastaviť šírenie nového koronavírusu. Na strane druhej, na Považí sme išli „takmer z nuly na dnešné vysoké hodnoty“.
V tomto prípade hovoríme o silnom zamorení a vysokej rýchlosti šírenia. V Bratislavskom kraji sa podarilo udržať „hodnoty výskytu na rozumných a prijateľných hodnotách“.
Ako sa liečiť z COVID-19 v domácom prostredí?
Podľa Bošňákových slov sme tento stav dostiahli kombináciou obmedzenia mobility a sociálnych kontaktov, ako aj masívneho testovania. „Lockdown teda pomohol aj nepomohol,“ dodáva Bošňák.
Chýba výskum dát
Všeobecné informácie spracovať vieme, avšak vieme povedať aj ďalšie údaje podobné tým, ktoré vo veľmi krátkom čase vyhodnotili vo Veľkej Británii? Bošňák si myslí, že nie a vysvetľuje prečo.
„Nuž, u nás oficiálne miesta produkujú veľmi málo alebo žiaden výzkum dát, žiadne vysvetlenia, žiadne predikcie. Okrem toho neposkytujú verejnosti dáta otvorene, a tak nevieme analyzovať dáta,“ tvrdí analytik.
Krivka nárastu prípadov nového koronavírusu v EÚ sa vyrovnáva, ale nie vo všetkých krajinách
Podľa Bošňáka potrebujeme počty testov, pozitivitu v percentách, počty úmrtí a aj hospitalizovaných v rámci okresov, ale aj vekových skupín či jednotlivých dní.
Tieto dáta však nemáme. „Slovensko je stratené. Bolo to zlé, nelepší sa to a už to za chvíľu bude jedno,“ dodal na záver.
