Malé pôrodnice zostávajú. Zatiaľ.

V priemere majú jeden pôrod denne. Občas ani to nie. Malé pôrodnice však zatiaľ do minulosti neodchádzajú.

Na Slovensku je 53 pôrodníc, ktoré vlani odviedli spolu 57 473 pôrodov. To je v priemere 1 084 pôrodov na jedno zdravotnícke zariadenie, ale, samozrejme, reálne čísla sú úplne iné. V absolútnych číslach vedú bratislavské nemocnice, nasledované Trenčínom a Košicami-Šacou. Pôrody rátajú na tisícky.

Na opačnom konci rebríčka sú pôrodnice, ktoré neodvedú ani jeden pôrod denne.

Zdroj: Sprievodca pôrodnicami (HPI)

Odborníci hovoria o riziku

Nad pôrodnicami s nízkym počtom pôrodov sa pozastavil prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Univerzitnej nemocnici Martin Ján Danko.

Podľa neho nízky počet pôrodov znamená nedostatok skúseností a rutiny personálu. Už menej ako tisíc pôrodov ročne by podľa neho bolo dôvodom na obavy o bezpečnosť pôrodov. A tá je hlavným cieľom pôrodníc.

Keby sa niektoré menšie pôrodnice zatvorili, podľa Danka by sa nič nestalo, ostatné nemocnice by nárast pôrodov zvládli.

Ministerstvo: Chce to odborný konsenzus

Rezort zdravotníctva názory odborníkov registruje. „Z hľadiska počtu pôrodov je nepopierateľným faktom, že čím menej pôrodov sa na danom oddelení vykoná, tým je väčšia pravdepodobnosť nižšej kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre matku a novorodenca,“ pripustila hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová.

Regulácia bez odborného súhlasu všetkých zainteresovaných strán je však podľa nej riziková, a preto ministerstvo zdravotníctva, jeho Inštitút zdravotnej politiky a Asociácia zdravotných poisťovní intenzívne pracujú na spoločných kritériách a pravidlách pre všetky typy starostlivosti, vrátane pôrodníc.

„Cieľom je to, aby kritériá boli nastavené spravodlivo a transparentne s maximálnym reflektovaním na potreby jednotlivých území Slovenska. Stanovený minimálny počet pôrodov totiž nemusí plošne platiť rovnako napríklad tak v Nemecku ako na Slovensku,“ upozornila Eliášová.

„Pre maximálnu transparentnosť a férovosť dostanú oddelenia prechodné obdobie, ktoré si ešte musíme zadefinovať, v Dánsku sú to napríklad tri roky, no môže to byť aj menej,“ uvádza rezort zdravotníctva.

Počas prechodného obdobia musia pôrodnice dosiahnuť minimálne počty. V prípade, že nesplní dané počty, nie je tam tým pádom požadovaná kvalita ani bezpečnosť pre pacienta. „Zdôrazňujeme, že cieľom týchto krokov nie je rušenie pôrodníc, ale stanovenie parametrov na pracoviská, ktoré zabezpečia kvalitnú a bezpečnú starostlivosť o matku a novorodenca,“ uzavrela Eliášová.

Revúca: Počet pôrodov nie je všetko

Najmenší počet pôrodov vykázala vlani revúcka pôrodnica. Ako však upozorňuje, počet pôrodov nie je jediné kritérium, na základe ktorého sa má jej opodstatnenie posudzovať.

„Do úvahy treba brať ústavou garantovanú dostupnosť, geografické pomery a prianie rodičiek rodiť v regióne,“ reagoval primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Revúcej Milan Praslička.

Dodal, že výsledná kvalita starostlivosti závisí aj od iných parametrov. Malé pôrodnice nemôžu slúžiť ako výukové centrá pre mladých lekárov a musia byť vybavené lekármi s plnou kvalifikáciou. Dôležité je technické vybavenie pôrodnice, schopnosť a možnosti lekárov prvého kontaktu včas odhaliť stupeň rizikovosti tehotenstva, ale aj adekvátne platby od poisťovní.

„Argumenty pre a proti vždy existujú, ale ak je zabezpečená stála anestéziologická služba a neontologická starostlivosť, potom nevidím dôvod rušiť aj takzvané malé pôrodnice,“ uviedol Praslička.

Snina: Personál je skúsený a vzdelaný

Nemocnica v Snine vníma postavenie svojej pôrodnice v kontexte výsledkov porovnania kvality slovenských pôrodníc.

„V prvom rade nás ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti teší, že pôrodnica v Nemocnici Snina, s.r.o. dostala v hodnotení pôrodníc na Slovensku výborné celkové hodnotenie – 84%, čo je mimochodom viac ako všetky pôrodnice v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, všetky pôrodnice Banskobystrického kraja a viac ako väčšina pôrodníc Košického, Nitrianskeho, Trenčianskeho, Trnavského a Žilinského kraja,“ zdôraznil konateľ Nemocnice Snina, s.r.o. Andrej Kulan.

„V Prešovskom kraji sme v rebríčku predbehli pôrodnice v nemocniciach ako Stará Ľubovňa, Prešov, Kežmarok, Poprad a iné. Zároveň je naša pôrodnica na vrchole rebríčka čo sa týka najnižšej perinatálnej mortality – 0,0 pm. Nemyslíme si, že je vhodné hodnotiť pôrodnicu podľa počtu pôrodov,“ hovorí Kulan.

Porovnáva, že lekár gynekológ v sninskej nemocnici odrodí ročne možno taký istý počet detí ako lekár v nemocnici s 1000 pôrodmi, kde sú takýchto lekárov desiatky.

„Všetci lekári aj pôrodné asistentky našej pôrodnice majú špecializáciu v odbore, dlhoročnú prax, sústavne sa vzdelávajú, zúčastňujú sa prestížnych tuzemských aj zahraničných odborných vzdelávacích podujatí,“ hodnotí Kulan svojich zamestnancov.

Svidník: 500 pôrodov ročne je nereálne

Naopak, nemocnica vo Svidníku sa nedrží existencie pôrodnice zubami-nechtami.

Sieť Svet zdravia, kam svidnícka nemocnica patrí, chcela pôrodnicu už na začiatku roka uzavrieť pre nedostatok lekárov, bez ktorých nebolo možné zabezpečiť nepretržitú prevádzku oddelenia.

„Súčasne sme deklarovali, že práve nízky počet pôrodov v posledných rokoch nedáva priestor na zabezpečenie dlhodobo udržateľnej kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti,“ uviedol Tomáš Kráľ, hovorca spoločnosti Svet zdravia.

Podľa Kráľa ministerstvo zdravotníctva a Prešovský samosprávny kraj však chceli oddelenie zachovať. Dohodli sa, že mu dajú šancu ešte jeden rok. Podmienkou je 500 pôrodov a zaradenie svidníckej nemocnice do siete urgentných príjmov prvej kategórie.

Následne spoločnosť Svet zdravia núdzovo zabezpečila personál, pôrodnicu udržala v plnohodnotnej prevádzke a snaží sa ju čo najviac marketingovo podporiť.

„Počet pôrodov mierne narástol, hranica 500 sa však ukazuje ako nedosiahnuteľná. Nemocnica navyše stále nebola zaradená do siete urgentných príjmov,“ opisuje Kráľ súčasnú situáciu.

Zároveň prízvukuje, že práve Svet zdravia ako prvá poukázala na potrebu zavedenia minimálnych objemových kritérií ešte vo februári. „Plne sa stotožňujeme s odborným názorom, že najmä pri operačných výkonoch ich vyšší počet na konkrétnom pracovisku znižuje riziko komplikácií, a tým zvyšuje bezpečnosť pre pacienta,“ doplnil Kráľ.

Diagnóza IPF býva pre pacientov šokom, ťažko sa s ňou vyrovnáva aj rodina

Poisťovne pracujú s ministerstvom

Celkovo čaká slovenské nemocnice zmena. Zdravotné poisťovne sa osobitne pôrodnicami nezaoberajú, sily sústreďujú na prácu s ministerstvom.

„Už dnes spolupracuje Union zdravotná poisťovňa s Ministerstvom zdravotníctva SR a ostatnými zdravotnými poisťovňami na príprave novej koncepcie ústavnej, čiže lôžkovej zdravotnej starostlivosti na najbližších 12 rokov, teda až do roku 2030,“ priblížil hovorca Unionu Matej Neumann.

Výsledkom spolupráce by mali byť nemocnice s najlepšími lekármi a sestrami, s najlepším vybavením a s najvyššou možnou úrovňou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ide o prípravu širšej zmeny lôžkovej zdravotnej starostlivosti z pohľadu demografického, ekonomického, a hlavne kvality a potreby pacienta so zabezpečením dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

„V súčasnosti o zmene siete gynekologicko – pôrodníckych oddelení neuvažujeme,“ zhrnul Neumann.

V podobnom duchu odpovedala aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. „Analýza relevantných kritérií súvisiacich s novým definovaním siete nemocníc stále pokračuje, preto v súčasnosti nie je možné poskytnúť konkrétnejšiu odpoveď,“ skonštatovala.

Dôvera: Nepôjde len o pôrodnice

Aj Dôvera sa odvoláva na spoločný postup ministerstva a nemocníc a nastávajúcu reprofilizáciu zdravotníckych zariadení.

„Svoju úlohu v tejto otázke zohráva aj demografia. Nižšia pôrodnosť a vyšší vek dožitia spôsobujú zmenu v dopyte po zdravotnej starostlivosti. Špecializácia nemocníc na isté typy zdravotnej starostlivosti, ktorá by sa mala postupne realizovať v horizonte najbližších rokov, sa teda nebude týkať len pôrodníc, ale aj iných lôžkových oddelení,“ vysvetlil PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

Dôvera však súhlasí s tým, že nízky počet pôrodov môže znamenať problém pre bezpečnosť pôrodov.

„Štúdie potvrdili, že existuje súvis medzi počtom výkonov a ich kvalitou. Ak si to premietneme na pôrodnice, môžeme povedať, že čím viac pôrodov, tým skúsenejší personál, menej zdravotných komplikácii a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť. A platí to aj naopak, nízky počet pôrodov predstavuje riziko pre rodičky,“ zdôraznil Štepianský.

„Ak teda hovoríme o minimálnom počte pôrodov na pôrodnicu, ide o parameter, ktorý v prvom rade súvisí s vyššou kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. To je aj dôvod, prečo sa ním už teraz zaoberáme pri rokovaniach o uzatvorení zmluvy,“ uzavrel.