Migrény a bolesti chrbta? Psychologička varuje pred následkami potlačených emócií - ROZHOVOR

Každá potlačená emócia sa môže ukladať do svalov, nervového systému či orgánov.
Bolesť chrbta, chrbtica
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Bolesť chrbta, migrény, problémy s trávením či menštruáciou – za mnohými z týchto fyzických ťažkostí môže byť niečo, čo na prvý pohľad s telom nesúvisí: potlačené emócie a dlhodobý stres.

Každá potlačená emócia sa môže ukladať do svalov, nervového systému či orgánov – a ak ich neriešime, prejavia sa neskôr ako bolesti, vyčerpanie alebo aj vážne zdravotné problémy.

Psychologička Mgr. Katarína Tekáčová vysvetľuje, ako si naše telo „pamätá“ všetko, čo sme v živote prežili, a prečo sa o svoje emócie musíme starať rovnako ako o fyzické zdravie.

Ako naše telo „ukladá“ stres a emócie? Je to len metafora alebo aj fyziologická realita?

Nie je to len metafora, ide o fyziologickú realitu. Emócie sa prejavujú nielen pocitovo na psychickej úrovni, ale aj vnemami (pocity v tele ako tlak, stiahnutie, chlad, stuhnutie). Prechádzajú doslova aj našim telom. A čo sa týka „ukladania“, ak dlhodobo potláčame alebo ignorujeme vnímanie seba a prežívanie svojich pocitov, nielen náš nervový systém, ale aj naše telo nám o tom dá vedieť.

Prečo sa potláčané emócie a dlhodobý stres najčastejšie prejavujú bolesťami chrbta, migrénami či gynekologickými problémami?

Dlhodobý stres nám neustále aktivuje sympatický nervový systém, ten, ktorý nás pripravuje na stresovú reakciu útok alebo útek. Nie je určený na to, aby bol neustále aktívny, čo prirodzene náš organizmus veľmi vyčerpáva. Rovnako to má vplyv na aktiváciu nášho tela, ktoré je neustále „v pozore“ a pripravené „utiecť pre levom“.

Trvalé napätie vo svaloch následne vedie práve k bolestiam a stuhnutiu svalstva v napätých oblastiach. Na biochemickej úrovni je dlhodobý stres sprevádzaný neprimeraným množstvom stresového hormónu kortizol v našom organizme, čo môže ovplyvňovať práve aj hormonálny systém v tele.

Ako veľmi je podľa vás naše telo prepojené s psychikou? Sú tieto prejavy v tele len dôsledkom našich myšlienok alebo ide aj o reálnu zmenu v nervovom systéme, svaloch, orgánoch?

Ide o reálne a merateľné zmeny. Naše telo reaguje na nervové vzorce a emocionálne stavy, ktoré ovplyvňujú naše dýchanie, trávenie, držanie tela. A dokonca, už aj nová veda Epigenetika nám poskytuje informácie, že psychické zranenia, ale aj uzdravenie sa zapisujú nielen do našej psychiky, ale aj do nášho tela.

Taktiež neurovedkyňa Candace B. Pert ako prvá vytvorila názov bodymind (v slovenskom preklade je to spojenie tela a mysle – telomyseľ), pretože na základe svojich výskumov, zistila, že jedno bez druhého skrátka nevie existovať tak, aby sa neovplyvňovali.

Existuje niečo ako “telesná pamäť”? Môže si naše telo pamätať traumu aj po rokoch, aj keď sme na ňu vedome zabudli?

V modernej neurovede sa čoraz viac hovorí o tom, že telo si pamätá, čo myseľ zabudla. Existuje o týchto fascinujúcich poznatkoch už aj kniha od priekopníckeho vedca Bessel van der Kolka: Telo si pamätá. Rovnako Gábor Maté, skúsený lekár a psychológ hovorí o tom, že z traumy (silného emočného zážitku) sa nedá vyrozprávať, pretože je to práve telo, ktoré si pamätá a nie naša myseľ a vedomie. Preto aj spôsoby, ktoré sa využívajú na uvoľnenie traumy z tela, sú spojené s prežívaním aj cez telo.

Keď stres prerastie cez hlavu: Varovné signály, ktoré netreba ignorovať
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Aké sú varovné signály, že naše telo “volá o pomoc”? Čo si ľudia najčastejšie nevšímajú alebo podceňujú?

My si celkovo dostatočne neuvedomujeme, že naše telo s nami svojím spôsobom komunikuje. Celkový životný štýl a spôsob ,ako fungujeme a prežívame alebo potláčame emócie má vplyv na to, čo sa s naším telom a psychikou deje. Nie je to ale niečo, čo robíme naschvál, aby sme si ubližovali. Práve naopak, kedysi tie naše spôsoby fungovania, potláčania, utlmovania, návyky, zlozvyky boli jediná cesta ako prežiť. A preto za mňa, čo najčastejšie podceňujeme alebo ignorujeme, je sila prítomnosti.

My žijeme v našej hlave buď v minulosti, alebo budúcnosti. Jednoduché precítenie seba tu a teraz nám robí problém a považujeme to dokonca za stratu času. Niekedy by možno stačilo zastaviť sa, nadýchnuť sa a naozaj precítiť to, ako sa mám, ako sa práve tu a teraz cítim a na základe týchto informácií, ku ktorým sa dostanem, sa rozhodnem, či ešte naozaj vládzem a či to naozaj vydržím, ako mi funguje trávenie, zvedomiť si držanie tela, ako spávam, ako sa mi dýcha a pod.

Ktoré časti tela sú najčastejšími nositeľmi psychickej záťaže?

Neviem, či sú najčastejšími, ale práve Bessel van der Kolk hovorí o tom, ako trauma a stres ovplyvňujú najmä tráviaci trakt, hrudník, svalstvo chrbta a panvu. Ak by sme to spojili aj s informáciami od neurovedkyňe Candace B. Pert, ktorá zistila, že chemické nosiče emócií sa nachádzajú okrem mozgu v celom tele a hlavne v črevách a imunitnom systéme, tak zistíme, že emócie, sú fyzicky prítomné naozaj v každom systéme nášho tela.

Ako môžeme vedome “vyčistiť” svoje telo od týchto emočných nánosov? Existuje nejaký konkrétny postup alebo techniky, ktoré odporúčate?

Začala by som tým najdostupnejším, a to je pohyb. Naše telo dokáže uvoľňovať emočné nánosy aj pomocou aktívneho pohybu (šport, tanec, cvičenie, pohyb v prírode). Pre tých, ktorým je pohyb z nejakých dôvodov znemožnený, to môžu byť rôzne iné formy, ako hudba, dychové cvičenia, rôzne druhy umenia a celkovo by som to zhrnula do aktivít, ktoré nám pomáhajú sa prepojiť s naším telom a pomáhajú nám pobývať viac v prítomnosti. Ak však máme pocit, že si nevieme so svojimi emóciami pomôcť a vplýva to na našu kvalitu života, najbezpečnejšia cesta je vyhľadať odborníka.

Ako môžeme predchádzať tomu, aby sa nové emócie opäť “usádzali” v tele?

Nazvala by som to dennou alebo aspoň pravidelnou „emočnou hygienou“. Nemáme problém ísť pravidelne wellnesovať naše telo, tak prečo tam nezaradiť aj náš emočný wellness. Zaradila by som tam cvičenie všímavosti našich emócií: Čo cítim, pomenujem, dovolím si cítiť a dovolím tomu odísť. Budovanie vzťahu (súcitu) k svojmu telu ako zdroju múdrosti a nielen objektu výkonu. Učiť sa spriateliť aj so svojimi negatívnymi emóciami a dovoliť im nami prejsť. Samozrejme nejde o to, robiť to vždy, pravidelne a dokonalo, ale aby sme si osvojili spôsob vnímať samých seba včas a vyhnúť sa tak viac vypätým situáciám.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú pocit, že svoje telo úplne stratili pod kontrolou a už ani nevedia, čo im vlastne signalizuje?

Ak je človek v situácii, kedy si sám pomôcť nevie, odporúčam hľadať terapeuta alebo odborného sprievodcu, ktorý ho bezpečne bude sprevádzať a vráti ho do kontaktu s telom. Všeobecne také jednoduché a príjemné cvičenie z metódy všímavosti je bodyscan (skenovanie tela). Táto technika slúži práve na zvyšovanie vedomého kontaktu so svojím telom, uvoľnenie napätia a reguláciu emócií. Dá sa nájsť aj v audioverzii voľne dostupná na internete.

Odporúčané