Chýbajúcich zdravotníckych pracovníkov musia kompetentní zlákať napríklad z Ukrajiny. Tvrdí to Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS). Podľa nej by sa mohli inšpirovať projektom z Česka. A rozšíriť ho aj na lekárov, ktorí už u nás sú, len robia inú prácu. Prípadne aj na ďalšie postsovietske krajiny.
Z Ukrajiny odišlo doteraz viac ako 70-tisíc lekárov. Väčšinou išli do okolitých krajín Európskej únie. Odhady predsedníčky zdravotníckeho parlamentného výboru v Ukrajine Oľgy Bogomolcovej hovoria v najbližších rokoch o ďalšom odlive približne 50-tisíc lekárov. Dôvodom sú rádovo nižšie platy aj v porovnaní so zárobkami v krajinách východnej Európy, v niektorých prípadoch až 20-krát nižšie.
Slovenské ministerstvo zdravotníctva pripravilo v prvom polroku 2019 projekt, cez ktorý chce prilákať 20 pomocných zdravotníkov z Ukrajiny do Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
UNB plánuje zamestnať v priebehu troch týždňov dvadsať Ukrajincov
Následne im má nemocnica vytvoriť podmienky na nostrifikáciu vzdelania a odbornú a jazykovú skúšku. Lekárov na Slovensku však chýba niekoľko tisíc, upozorňuje MALnS.
Inšpirovať sa môžeme v Česku
Podľa Alony Kurotovej z Medzinárodnej asociácie lekárov na Slovensku je projekt dobrý prvý krok. Nemalo by však ostať iba pri ňom.
Ako príklad by mohol slúžiť projekt Ukrajina v Česku, ktorý sa realizuje už dva roky. „V rámci neho pracovalo v Česku 145 lekárov z Ukrajiny. Prednedávnom projekt rozšírili aj na lekárov z Indie,“ popisuje Alona Kurotová.
Vyzdvihuje aj výrazne lepšiu informovanosť, keďže informácie sú zverejnené na oficiálnej stránke Ministerstva zdravotníctva ČR. „Sú tam aj dostupné a dosť podrobne spracované manuály pre cudzincov, ktorí majú záujem zapojiť sa do projektu,“ hovorí Alona Kurotová. To jej v slovenskom projekte chýba.
Zdravotnícki pracovníci tu už sú, no v zdravotníctve často nepracujú
V súvislosti s projektom prilákania ukrajinských zdravotníkov na Slovensko hovorí aj o ďalšej možnosti.
„Na Slovensku je skrytý pracovný potenciál. Lekári aj iní zdravotnícki pracovníci zo zahraničia tu už totiž sú. Hovoria slušne po slovensky. Sú však nútení vykonávať inú ako zdravotnícku prácu, pretože im buď nebol uznaný diplom alebo neprešli cez odbornú skúšku v slovenskom jazyku,“ dodáva ďalší člen Medzinárodnej asociácie chirurg Manuchekhr Burkhanov.
Získať odobrenie o odborných vedomostiach v slovenčine je totiž veľmi ťažké.
Zahraniční lekári: Prísť pracovať na Slovensko je ťažké
Až tento rok po prvýkrát pripravila Slovenská zdravotnícka univerzita prípravný kurz, ktorý by mal zahraničných lekárov pripraviť na odbornú skúšku. Keďže však trvá iba jeden týždeň, nedá sa podľa MALnS hovoriť o kvalitnej odbornej príprave.
Aj po takomto krátkom čase však dokázalo spraviť tohtoročnú jar skúšky 20 lekárov zo 40, čo je 50-percentná úspešnosť. Na porovnanie pred zavedením kurzu na jeseň 2018 spravili skúšku iba 2 z 21 lekárov, čo je 5-percentná úspešnosť.
Ďalší potenciál vidí predseda MALnS Emilián Kozma v lekároch aj z iných krajín, napríklad zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu.
Slovensko by si tak podľa neho výrazne rozšírilo možnosti na získanie odborníkov. Už aj na Ukrajine sa totiž počty voľných lekárov migráciou výrazne znížili.
ANS: Nedostatok zdravotníkov môže vyriešiť aj ich príchod z tretích krajín
Nie sú si istí dočasnou stážou
Pomôcť zahraničným lekárom z tretích krajín pracovať vo svojom odbore v slovenských nemocniciach by mala aj novela zákona o zdravotníckych pracovníkoch.
MALnS vníma tieto zmeny ako nejednoznačné. „Vítame možnosť prípravy zahraničných lekárov na doplňujúcu skúšku cez inštitút dočasnej odbornej stáže. Avšak neexistuje jasná vízia, ako bude dočasná stáž vyzerať v praxi,“ upozorňuje MALnS.
Nie je spokojná ani s tým, že sa má zákon prijať v skrátenom legislatívnom konaní. To podľa nej zníži možnosť jeho vylepšenia v parlamente.
