Na Slovensku zomiera v dôsledku znečisteného ovzdušia päťtisíc ľudí ročne

pacient, nemocnica
Foto: ilustračné, Getty Images

Podľa štatistík rôznych organizácií na Slovensku zomiera v dôsledku znečisteného ovzdušia päť tisíc ľudí ročne. Štúdia Inštitútu pre environmentálnu politiku na Ministerstve životného prostredia SR uvádza, že koncentrácia oxidu dusičitého NO2 na Slovensku je najhoršia spomedzi krajín Európskej únie.

Zmerajú kvalitu ovzdušia

Najhoršia situácia je v Banskej Bystrici a v Prešove, nasledujú Košice, Žilina a Nitra. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 92% ľudí na svete žije na miestach, kde je zhoršená alebo veľmi zlá kvalita vzduchu. Na choroby spojené s nevyhovujúcou kvalitou vzduchu zomiera pätina svetovej populácie.

Spotrebiteľské organizácie budú merať kvalitu ovzdušia. Na Slovensku, v Poľsku a v Litve vytvorili nezávislú sieť meračov kvality vzduchu. „V rámci projektu Zvedavé nosy plánujeme zmapovať výskyt oxidu dusičitého NO2 na vybraných 200 miestach na Slovensku. Pokryjeme Bratislavu, sedem ostatných krajských miest a ďalšie lokality v rámci regiónov. Svoje zistenia zverejníme spolu s legislatívnymi odporúčaniami na riešenie tohto problému aj na európskej úrovni,“ vysvetlila pre agentúru SITA Petra Čakovská z občianskeho združenia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov s tým, že národné vlády a mestá na základe výsledkov meraní môžu zaviesť prísnejšie kontroly naftových automobilov, zvýšiť dane súvisiace so znečistením ovzdušia či zaviesť tzv. nízkoemisné zóny.

Výsledky vyhodnotí švajčiarske laboratórium

„Osobitný dôraz budeme klásť na miesta, kde veľká hustota dopravy produkuje viac znečistenia a priamo vplýva na veľký počet zraniteľných ľudí. Preto plánujeme merať v blízkosti budov s vysokým počtom každodenných návštevníkov ako sú školy, nemocnice či nákupné centrá,“ priblížila Čakovská s tým, že merať kvalitu vzduchu budú nepretržite dva týždne a následne ich pošlú do švajčiarskeho laboratória na vyhodnotenie.

Do konca marca budú mať hodnoty kvality vzduchu na Slovensku a výsledky budú porovnávať aj s hodnotami, zistenými v Poľsku a v Litve.

Podľa Čakovskej, vládami kontrolované dáta znečistenia v krajinách strednej a východnej Európy často nie sú verejne prístupné. Prípadne sú príliš komplikované na to, aby ich občianske iniciatívy mohli používať pri presadzovaní pravidiel na zlepšenie kvality ovzdušia.

Výsledky miery znečistenia vzduchu bývajú zámerne zľahčované, aby to neodstrašili veľké podniky, alebo aby nemuseli prijať finančne nákladné opatrenia na ochranu pred nepriaznivým vplyvom priemyslu či rušných dopravných koridorov.

Prípad Dieselgate

Problém znečistenia ovzdušia emisiami oxidov dusíka, tzv. Nox, ktoré produkuje najmä doprava, je v západnej Európe zdanlivo menej naliehavý po tom, čo sa prípad Dieselgate dostal na súdy v niekoľkých západoeurópskych krajinách a mnoho majiteľov dieselových automobilov z týchto štátov predalo svoje dieselové auto na východ.

Východné členské štáty sa s týmto druhom emisií znečisťujúcich ovzdušie, ktoré produkujú práve dieselové motory, budú musieť vyrovnať.

Projekt Zvedavé nosy je realizovaný s finančnou podporou European Climate Foundation. Hlavným koordinátorom je BEUC – Európska spotrebiteľská organizácia a realizujú ho tri spotrebiteľské organizácie Federacja Konsumentów (Poľsko), ALCO (Litva) a Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (Slovensko).

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Petra Čakovská
Firmy a inštitúcie MŽP Ministerstvo životného prostredia SRWHO Svetová zdravotnícka organizácia