Nakazených pribúda, ale obetí a ťažkých prípadov je menej. Expert na vírusy hovorí o záhade

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rúška
Ilustračné foto: SITA/(AP Photo/Miroslav Lelas)

Stráca koronavírus svoju infekčnú silu po tom, ako sa ním nakazilo väčšie množstvo ľudí? Na túto otázku v Radiožurnále Českého rozhlasu odpovedal biochemik Jan Konvalinka, prorektor pre vedu a výskum Karlovej univerzity v Prahe.

Podľa Konvalinku je otázka slabnutia koronavírusu jednou z tých, na ktorú ešte odborníci nedokážu odpovedať a lámu si nad ňou hlavu. Oproti aprílu má totiž Česká republika 5-krát menej hospitalizovaných aj napriek tomu, že počty nakazených dosahujú závratné hodnoty.

Príkladom tejto anomálie je aj USA, kde denne pribudne štvornásobne viac nakazených ako v apríli, ale zároveň v dôsledku nákazy zomiera zhruba dvakrát menej osôb.

Vírus zmutoval a šíri sa rýchlejšie

Choroba sa podľa experta na vírusy nešíri pomalšie ako predtým, práve naopak, avšak, počet hospitalizovaných nie je až taký dramatický.

Tento jav sa snaží vysvetliť niekoľko teórií a jedna z nich hovorí, že vírus slabne. Hoci sa táto hypotéza nedá vylúči, podľa Konvalinku sa neopiera o žiadne biologické alebo molekulárne dôkazy.

Vírus naozaj mutuje, ale mutuje oveľa pomalšie ako iné RNA vírusy, ako napríklad vírus chrípky,“ vysvetľuje výskumník s tým, že vedci doposiaľ nenašli žiadnu mutáciu, ktorá by naznačovala, že vírus slabne. Narazili iba na mutáciu, ktorá zvyšuje infekčný potenciál vírusu a rýchlosť jeho šírenia v populácii. Molekulárny obraz SARS-CoV-2 je však rovnako patogénny ako predtým.

Nakazilo sa viac mladých

Mení sa ale skladba chorých. Kým na začiatku pandémie sa dopad nákazy odzrkadľoval najmä na staršej populácii, priemerný infikovaný človek má teraz o 15 až 20 rokov menej ako v marci alebo apríli.

Mladí ľudia sa podľa biochemika prestali koronavírusu báť, čo hodnotí kladne, pretože ľudia sa snažia žiť normálnym životom tak, ako pred pandémiou.

Mladí majú menšie klinické prejavy, a tým pádom to vyzerá, že vírus slabne,“ myslí si Konvalinka.

Pokroky však nastali aj pri liečbe infikovaných. Lekári majú k dispozícii experimentálne antivirotiká ako remdezivir či dexametazón a už vedia, ako pracovať s najťažšími prípadmi.

Jeseň môže priniesť krízové situácie

Odborník sa však obáva príchodu jesenných mesiacov, keď sa školáci vrátia do tried a sychravé počasie zvýši počet chrípkových ochorení. Pravdepodobne tak podľa neho ešte budeme čeliť krízovým situáciám.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jan Konvalinka
Firmy a inštitúcie Karlova univerzita