Slovenské štátne nemocnice každoročne míňajú miliardy eur, no ich dlh neustále rastie.
Podľa najnovšej Revízie výdavkov na nemocnice z marca 2025, ktorú vypracovali Ministerstvo zdravotníctva SR a Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), existuje viacero opatrení, ako tento problém zvrátiť – od lepšieho plánovania rozpočtov až po efektívnejšie využívanie zdrojov a transparentnejšie riadenie.
Nereálny rozpočet a nekonečné zadlžovanie
Len 13 najväčších nemocníc, ktoré poskytujú takmer polovicu ústavnej zdravotnej starostlivosti, vytvára až 86 % dlhu verejných nemocníc. Tieto zariadenia hospodária s rozpočtami, ktoré nezodpovedajú ich reálnym nákladom ani kapacitám systému verejného zdravotného poistenia.
Hoci štát v roku 2024 poskytol nemocniciam dodatočné dofinancovanie vo výške 261 miliónov eur, výdavky aj tak rástli rýchlejšie než príjmy, čo viedlo k ďalšiemu zadlžovaniu.
Plytvanie zdrojmi a chýbajúce úspory
Revízia identifikovala najväčší priestor na úspory v oblasti osobných nákladov a nákupov liekov, materiálu a techniky. Ak by sa nemocnice dorovnali na úroveň efektívnosti lepšie hospodáriacich zariadení, mohli by ušetriť až 168 miliónov eur ročne.
Osobné náklady narástli za posledných osem rokov o 130 %, pričom rozpočet počítal len s 89 %. Kým počet lekárov a administratívnych pracovníkov stúpa, počet zdravotných sestier klesá, čo znižuje výkonnosť nemocníc.
Nemotivujúce financovanie a neprehľadnosť systému
Väčšina nemocníc je financovaná prostredníctvom paušálnych platieb za očakávanú produkciu, nie za reálne výkony. Tento model nemotivuje nemocnice k vyššej efektívnosti.
Od apríla 2025 sa má začať zavádzať systém DRG (Diagnosis Related Groups), ktorý zabezpečí platby na základe skutočne vykonanej starostlivosti. V úvodnej fáze pokryje 15 % výkonov, napríklad pôrody či výmeny kĺbov, a do roku 2027 by mal DRG tvoriť až 40 % úhrad.
Revízia zároveň poukazuje na neprehľadné zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Rovnaké výkony sú preplácané v rôznych výškach – dokonca aj v rámci jednej poisťovne. VšZP by v roku 2023 mohla ušetriť 27,6 milióna eur, ak by sa úhrady nastavili spravodlivo a transparentne.
Starnúce budovy a nedostatočné riadenie
Priemerný vek nemocničných budov presahuje 50 rokov, pričom mnohé sú v zlom technickom stave a nespĺňajú dnešné štandardy. Investičný dlh sa odhaduje na 4,5 až 7,1 miliardy eur.
Niektoré nemocnice zároveň prenajímajú priestory súkromníkom pod trhovou cenou, hoci ide o vysoko ziskové prevádzky (napr. CT, MR, laboratóriá). Chýbajú aj jasné pravidlá pre výber riaditeľov, ktorí sa v priemere menia každé dva roky, čo oslabuje strategické riadenie.
Odporúčané opatrenia
1. Zastaviť zadlžovanie nemocníc lepším rozpočtovaním
- Zohľadniť reálne výdavky nemocníc v rozpočtoch verejného zdravotného poistenia
Rozpočet nemocníc musí vychádzať z ich skutočných nákladov, nie len z politických odhadov. Ak nemocnica potrebuje viac na základný chod, rozpočet to musí pokryť vopred, nie dodatočne. - Prispôsobiť plány nemocníc už schválenému rozpočtu, nie naopak
Nemocnice by si nemali plánovať viac výdavkov, než im bolo pridelené. Plánovanie hospodárenia musí byť realistické a vychádzať z dostupných zdrojov. - Každé mimoriadne navýšenie výdavkov podmieniť schválením Ministerstvom zdravotníctva SR
Ak nemocnica potrebuje výnimočne viac peňazí počas roka, musí to najskôr schváliť ministerstvo. Tým sa zabezpečí kontrola nad dodatočnými výdavkami. - Zabezpečiť, aby nemocnice nefungovali v „rozpočtovej ilúzii“, ale podľa reálnych potrieb
Nemocnice by mali plánovať a fungovať podľa toho, čo naozaj potrebujú, nie podľa nerealistických čísel. Tak sa predíde umelému zatajovaniu problémov a hromadeniu dlhov.
2. Zvýšiť nákladovú efektívnosť
- Porovnávať efektivitu medzi nemocnicami až na úroveň jednotlivých programov (napr. ortopédia, onkológia)
Nie všetky oddelenia v nemocniciach pracujú rovnako efektívne, aj keď poskytujú rovnakú starostlivosť. Porovnávaním konkrétnych medicínskych oblastí možno odhaliť slabé miesta a zaviesť cielené zlepšenia. - Revidovať tzv. „platový automat“ a zaviesť odmeňovanie podľa výkonu
Zdravotníci by nemali byť odmeňovaní len na základe odpracovaných rokov, ale aj podľa kvality a objemu práce. Takýto systém môže zvýšiť motiváciu a zároveň lepšie kontrolovať náklady. - Zaviesť centrálne obstarávanie liekov, pomôcok a techniky, vrátane tzv. „whitelistov“
Namiesto toho, aby si každá nemocnica nakupovala samostatne, štát môže zabezpečiť výhodnejšie ceny spoločnými nákupmi. Whitelisty zabezpečia výber kvalitných a cenovo výhodných produktov. - Zreálniť nájomné súkromníkom, ktorí využívajú infraštruktúru nemocníc
Súkromné firmy často platia za priestory v nemocniciach nízke nájomné, hoci na nich dosahujú vysoké zisky. Úpravou cien by nemocnice získali spravodlivejší príjem a mohli by ho využiť na svoju prevádzku.
3. Aktívne riadiť nemocnice a zabezpečiť transparentné financovanie
- Zaviesť systém manažérskych cieľov a ich verejné hodnotenie
Každý riaditeľ nemocnice by mal mať jasne stanovené ciele – napríklad v oblasti financií, kvality starostlivosti či spokojnosti pacientov. Výsledky by mali byť pravidelne zverejňované, aby ich mohla kontrolovať aj verejnosť. - Zverejňovať všetky zmluvy a faktúry medzi nemocnicami a poisťovňami v štandardizovanej forme
Momentálne nie je jasné, koľko poisťovne platia za výkony v rôznych nemocniciach. Ak budú zmluvy a faktúry zverejňované jednotne a prehľadne, verejnosť aj odborníci získajú kontrolu nad tokmi peňazí. - Centralizovať vyjednávanie nemocníc so zdravotnými poisťovňami
Namiesto toho, aby každá nemocnica samostatne vyjednávala s poisťovňami, malo by to zastrešiť ministerstvo alebo spoločná platforma. Tak by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetky nemocnice a obmedzilo by sa zvýhodňovanie vybraných zariadení. - Zaviesť jednotný úhradový mechanizmus a transparentné výberové konania na pozíciu riaditeľov
Všetky nemocnice by mali dostávať platby podľa rovnakých pravidiel, aby sa odstránili rozdiely medzi rovnakými výkonmi. Riaditelia by mali byť vyberaní cez otvorené a férové výberové konania, nie politickým rozhodnutím.
4. Zabezpečiť dostatok kvalifikovaného a motivovaného personálu
- Posilniť kompetencie praktických sestier a pôrodných asistentiek
Sestrám a asistentkám treba umožniť vykonávať širšie spektrum úkonov, ktoré dnes robia výhradne lekári. Pomôže to zefektívniť starostlivosť a lepšie využiť kapacity zdravotníckeho personálu. - Znížiť administratívnu záťaž zdravotníkov a efektívne rozdeliť kompetencie
Zdravotníci by nemali tráviť hodiny pri papieroch či počítači, ale s pacientmi. Mnohé úlohy môžu prevziať administratívni alebo nižšie kvalifikovaní pracovníci. - Zaviesť pozíciu „univerzitného lekára“, ktorý bude kombinovať klinickú prax a výučbu
Univerzitný lekár by mal pracovať v nemocnici a zároveň učiť na fakulte. Tento model prepojí vzdelávanie so skúsenosťami z praxe a zvýši kvalitu výučby aj starostlivosti. - Uľahčiť zamestnávanie zdravotníkov zo zahraničia zjednodušením uznávania kvalifikácií
Ak chceme doplniť chýbajúci personál, potrebujeme jednoduchší systém uznávania diplomov a kvalifikácií zo zahraničia. Zníži to byrokraciu a zrýchli nástup zahraničných odborníkov do praxe.
5. Plánovať obnovu nemocníc a stavať nové
- Vytvoriť jeden investičný plán na minimálne päť rokov so stanovenými prioritami
Nemocnice potrebujú jasný dlhodobý plán, čo sa bude opravovať a čo stavať – nie rozhodovanie „za pochodu“. Päťročný plán s konkrétnymi prioritami umožní lepšie plánovanie, riadenie aj rozdelenie financií. - Zjednotiť investičné plánovanie naprieč zdrojmi financovania (štát, EÚ, PnRR)
Dnes sa často plánuje oddelene podľa toho, odkiaľ peniaze pochádzajú (štát, eurofondy, plány obnovy). Lepšie výsledky prinesie jednotné plánovanie, ktoré zohľadní všetky dostupné zdroje naraz. - Posilniť projektovú prípravu, aby bolo možné efektívne čerpať dostupné prostriedky
Často sa peniaze nevyužijú, lebo nemocnice nemajú pripravené kvalitné projekty. Potrebné je investovať do prípravy dokumentácie, povoľovacích procesov a projektového manažmentu, aby sa mohli peniaze rýchlo a efektívne premeniť na nové budovy a technológie.
