Nemožné sa stalo možným. Objavili prelomovú liečbu, ktorá dáva nádej miliónom ochrnutých ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vozickar
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Nemeckým vedcom sa vďaka prelomovej liečbe podarilo dosiahnuť, že laboratórne myši ochrnuté po poranení miechy začali opäť chodiť. Dokázali to stimuláciou nervových buniek, pričom celý proces génovej terapie trval len dva týždne.

Stav myší sa postupne zlepšoval, až začali znova chodiť. Tím výskumníkov z Ruhr-University Bochum v súčasnosti pracuje na nových metódach, ako túto liečbu dopriať aj ľuďom, konkrétne približne 5,4 miliónom ochrnutých ľudí.

Aj keď to bude podľa vedcov trvať ešte veľa rokov, už teraz začínajú zisťovať, aký vplyv bude mať táto génová terapia postupne na iné druhy zvierat, dokonca primáty.

Doteraz nemožné

Poranenia miechy u ľudí sú často spôsobené športovými zraneniami alebo dopravnými nehodami. Paralýza nastane, pretože nie všetky nervové vlákna, ktoré prenášajú informácie medzi svalmi a mozgom, sú schopné znovu dorásť.

Nemeckým vedcom sa ale pomocou špeciálneho proteínu podarilo stimulovať regeneráciu ochrnutých nervových buniek u myší. Ochrnuté hlodavce začali do dvoch až troch týždňov opäť chodiť.

O prelomový objav ide aj preto, že obnova neurálneho spojenia sa doteraz u cicavcov považovala za nemožnú. „Na začiatku nás to veľmi prekvapilo, pretože po úplnom ochrnutí sa nikdy predtým nepreukázalo, že je to možné,“ uviedol šéf tímu Dietmar Fischer.

Staršie prípady

Liečba sa podáva injekčne, pričom sa do mozgu dostáva genetická informácia s cieľom produkcie proteínu, respektíve cytokínu nazvaného hyper-interleukín-6 (hIL-6).

Cytokíny sú vlastne malé proteíny zodpovedné za signalizáciu, dajú sa však „vyrobiť“ len pomocou genetického inžinierstva. Nemci aktuálne skúmajú aj to, či má hIL-6 pozitívne účinky na myši, aj keď k paralýza nastala už dávnejšie.

Výskumy v minulosti využívali génovú terapiu na regeneráciu nervových buniek vo vizuálnom systéme, ale nedávna štúdia sa zamerala na bunky v motoricko-senzorickej kôre, ktoré si sami vytvárajú hIL-6.

Časom snáď aj ľudia

„Na našej štúdii je zvláštne, že proteín sa nepoužíva iba na stimuláciu tých nervových buniek, ktoré si ho sami produkujú, ale že sa prenáša aj ďalej (mozgom),“ uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters Fisher.

Týmto spôsobom aj s relatívne malým zásahom do organizmu stimulujú veľmi veľké množstvo nervov k regenerácii, čo je v konečnom dôsledku dôvod, prečo môžu myši opäť chodiť.

Tím skúma, či je možné liečbu vylepšiť. „Musíme tiež zistiť, či naša metóda funguje na väčších cicavcoch. Myslíme napríklad na ošípané, psy alebo primáty,“ dodal Fischer.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dietmar Fischer
Firmy a inštitúcie Ruhr-University Bochum