Neurológ Peter Valkovič: Pozitívne myslenie je extrémne dôležité, môže ovplyvniť aj COVID-19

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Peter Valkovič
prof. MUDr. Peter Valkovič, PhD. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Prečo pacienti s COVID-19 strácajú čuch a chuť? Aké neurologické problémy spôsobujú vírusové infekcie? Môže byť koronavírus spúšťačom neurodegeneratívneho ochorenia?

O tom, ako sa vírusy môžu podpísať na našom zdravotnom stave, sme sa zhovárali s profesorom Petrom Valkovičom, prednostom II. Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Úrad verejného zdravotníctva SR nedávno zverejnil analýzu pozitívnych prípadov s COVID-19 za september. Uvádza sa v nej, že asi jedno percento pacientov malo neurologickú formu ochorenia. Ako sa môže u pacienta prejavovať?

Neurologická forma ochorenia COVID-19 neexistuje, existujú neurologické príznaky a komplikácie, ktoré môžu charakterizovať poškodenie nervového systému ako súčasť tohto nového ochorenia. Patria k nim napríklad strata čuchu a chuti, bolesti hlavy a iných oblastí tela, prechodné tŕpnutie a brnenie končatín, zriedkavo aj zápal mozgu, miechy, periférnych nervov či iné závažné stavy.

Niektorí ľudia infikovaní novým koronavírusom sa sťažujú práve na stratu chuti a čuchu. Ako k nim vlastne z pohľadu neurológa dochádza?

Ako vznikajú, to úplne nevieme. Vieme ale, že pri infekčných respiračných ochoreniach dochádza k zápalovému poškodeniu sliznice horných dýchacích ciest a ústnej dutiny, do ktorej sú zabudované receptory pre tieto vnemy, či už čuchové alebo chuťové bunky. Zmeny alebo strata čuchu a chuti ako príznaky tým pádom môžu predchádzať prepuknutiu zápalového ochorenia horných dýchacích ciest.

Hoci sa tieto príznaky pri ochorení COVID-19 vyskytujú častejšie ako pri iných infekčných respiračných ochoreniach, presné štatistiky, na základe ktorých by ich bolo možné porovnať, chýbajú. Treba totiž brať do úvahy, že podobné príznaky môžu sprevádzať aj chrípku či nádchu.

Takisto iné komplikácie. Aj chrípka, podobne ako COVID-19, môže vo výnimočných prípadoch vyústiť do zápalu mozgu, miechy a periférneho nervového systému. Rovnako môže skončiť stavom, ktorý nie je zlúčiteľný so životom.

Dostali sa k vám nejaké bližšie štatistiky k vážnym neurologickým komplikáciám pri ochorení COVID-19?

Štatistiky zo Slovenska chýbajú. Nemáme údaje z prvej vlny, ktoré by sa týkali špeciálne postihnutia nervového systému. Potvrdili mi to aj kolegovia z našej kliniky, ktorí boli dobrovoľne preradení pod vedenie Kliniky infektológie a geografickej medicíny. Neurologické komplikácie sa špecificky nehodnotili.

Podľa mojich informácií vtedy súvisela stratifikácia vo vzťahu k vážne chorým pacientom najmä s orgánovými systémami, ktoré sa priamo spájajú s vitálnymi funkciami, teda s kardiovaskulárnym a dýchacím aparátom.

Ako ste spomínali, niektoré z neurologických príznakov môžu byť vážne. Prečo alebo ako vznikajú?

Pri niektorých vírusových ochoreniach, dokonca zriedkavejšie ako pri chrípke aj pri COVID-19, môže dôjsť k zápalu mozgu – encefalitíde alebo meningitíde vírusového pôvodu.

Niekedy môže imunitný systém zareagovať veľmi špecificky formou búrlivej autoimunitnej reakcie. V tomto kontexte sa popisujú komplikácie, ako akútna zápalová polyradikuloneuritída, alebo inak povedané Guillain-Barrého syndróm, čo je závažný život ohrozujúci stav, keď môže dôjsť k ťažkej poruche inervácie kostrového svalstva vrátane dýchacieho a následnému respiračnému zlyhaniu. Tento stav je však veľmi zriedkavý a týka sa iba subpercenta ľudí. Spravidla ho spúšťajú bežné sezónne respiračné alebo gastrointestinálne vírusy.

Takže to, čo sa hovorí o COVID-19, v podstate zapadá do všeobecného obrazu o vírusoch.

Môžu mať takéto zdravotné komplikácie aj dlhodobé následky?

V prípadoch s ťažkým priebehom po prekonaní najťažšej fázy ochorenia obyčajne dochádza k fáze rekonvalescencie, no v naozaj závažných prípadoch môžu byť následky, akými sú únavový syndróm, predráždenosť, porucha koncentrácie, výpadky pamäti, aj dlhodobé.

Hovoríte, že k zápalu mozgu môžu viesť aj iné ochorenia než chrípka či COVID-19. Ktoré ďalšie?

Napríklad herpetické vírusy, ktoré sú špecifické tým, že sa utiahnu do istej formy latencie v zhlukoch nervových buniek a v čase, keď stráž imunitného systému povolí, napríklad vyčerpaním, uzimením iným vírusovým ochorením alebo stresom, sa reaktivujú.

Práve ich reaktivácia môže sprevádzať aj také stavy, ako zápal mozgu. Takisto môže dôjsť k postihnutiu rovnovážneho nervu, obrne lícneho nervu a podobne.

Ako pacient spozná, že uňho došlo k zápalu mozgu?

Diagnostika niekedy môže byť komplikovaná, pretože pri zápaloch mozgu nemusia dominovať systémové príznaky, ako napríklad horúčka. Môže sa objaviť aj porucha vnímania, zmätenosť či porucha vedomia. Alebo môže tento zápal zahŕňať aj epileptické prejavy.

U pacientov nakazených koronavírusom sa častejšie objavujú cievne mozgové príhody. Prečo je to tak?

Cievne mozgové príhody sú častejšie práve u polymorbídnych pacientov, pretože sa v ich prípade spájajú rizikové faktory zo strany kardiovaskulárneho a respiračného systému. S vyššou pravdepodobnosťou u nich potom môže dôjsť aj k náhlej kardiálnej smrti, infarktu srdca alebo mozgu či krvácania do mozgu.

Peter Valkovič
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Zopár štúdií už naznačilo, že by COVID-19 mohol byť spúšťačom neurodegeneratívnych ochorení. Čo si o tom myslíte?

Otázka, či môže ochorenie alebo jeho prekonanie spúšťať nejaké mechanizmy súvisiace s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba či amyotrofická laterálna skleróza, je pre lekárov zaujímavá.

Proces, ktorý v mozgu prebieha, treba vnímať ako kontinuum ešte predtým, ako si vôbec niekto prvýkrát všimne neurodegeneráciu. Ak je neurodegeneratívne ochorenia u človeka už v nábehovej fáze, môže sa stať, že akútny zápalový proces, napríklad pri COVID-19, môže vznik ochorenia urýchliť.

Podobne je to pri ochoreniach, na ktorých sa podieľa nejaká zvýšená reaktivita imunitného systému pod obrazom autoimunitných ochorení. Napríklad ochorenia štítnej žľazy, skleróza multiplex, myasténia gravis a iné.

U pacientov však treba zohľadniť aj úrazy hlavy, teda mikrotraumy či mikrokrvácania, alebo tiež závažný psychosomatický stres, dlhodobú kontamináciu životného prostredia a stravy herbicídmi a inými chemikáliami, pretože takisto môžu byť spúšťačmi neurodegeneratívnych ochorení.

Hovoríte o strese ako o jednom z rizikových faktorov neurodegeneratívnych ochorení. Môže podmieňovať neurologické príznaky aj pri iných ochoreniach? Je duševná pohoda akousi formou prevencie týchto ťažkostí?

Práve duševná pohoda, zdravá myseľ, vrátane celkovej telesnej kondície, sú veľmi dôležitými faktormi zdravia. Koncepcia tzv. neurobiológie chorôb periférnych tkanív je dnes odborníkmi plne uznávaná.

Pozitívne myslenie je extrémne dôležité a podľa mňa je to jeden z významných faktorov toho, či nejaké ochorenie prepukne, ako bude prebiehať a aké bude mať následky, COVID-19 nevynímajúc. Mám na mysli najmä vnímavosť ľudského organizmu a potenciál zvládnuť infekciu, pretože ak je človek prvotne vystavený vysokej dávke silne virulentného kmeňa vírusu, takmer s istotou ochorie.

Prevencia neurologických príznakov ako takých neexistuje. Pacientom so zvýšenou teplotou, malátnosťou a bolesťou svalstva by som však neodporúčal ísť chorobu „vybehať“. Šport v takom prípade nie je rozumná voľba, ochorenie treba „vyležať“. V opačnom prípade môže zápal postihnúť aj srdcový sval alebo naštartovať kaskádu poškodenia centrálneho nervového systému. Varovné signály tela treba brať vážne.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Peter Valkovič
Firmy a inštitúcie LF UK Lekárska fakulta Univerzity Komenského v BratislaveUNB Univerzitná nemocnica Bratislava