Podľa odhadov ňou na svete trpí približne 46 miliónov ľudí. Alzheimerova choroba patrí medzi najväčšie výzvy modernej medicíny. Dobrou správou je, že vďaka pokroku vo výskume sa objavujú nové možnosti liečby.
O aktuálnych trendoch, prelomových terapiách a nádeji (nielen) pre pacientov sme sa rozprávali s Norbertom Žilkom, riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV a odborníkom, ktorý sa špecializuje na výskum neurodegeneratívnych ochorení mozgu človeka a predklinický a klinický vývoj liekov modifikujúcich toto ochorenie.
Žijeme v novej ére v liečbe tohto obávaného ochorenia? Nakoniec, úspešné spomalenie Alzheimerovej choroby je na dosah – je aj v názve jednej z diskusií na konferencii ITAPA Health & Care. V čom spočíva tento pokrok?
Nová terapia využíva imunitný systém mozgu na to, aby čistil skládky bielkovín hromadiacich sa v mimobunkovom priestore.
Protilátky označujú amyloidový proteín, ktorý je následne eliminovaný bunkami lokálneho imunitného systému. Výsledok je viditeľný na pozitrón emisnej tomografii, amyloidové plaky miznú z mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Dve protilátky – lecanemab a donanemab – už schválila americká Agentúra pre potraviny a lieky. Očakávame, že Európska lieková agentúra, aj napriek dlhodobej rezistencii, napokon schváli lieky proti demencii aj pre európskych pacientov.
Čo nového vieme o príčinách vzniku Alzheimerovej choroby a aké sú najnovšie prístupy k jej liečbe?
Každým rokom spoznávame čoraz viac mechanizmov, ktoré sú zapojené do komplikovanej siete vedúcej k neurodegenerácii. Dokážeme identifikovať rizikové gény, napríklad ApoE i externé rizikové faktory, ku ktorým patrí diéta, znečistenie a podobne.
Charakteristickým znakom ochorenia je prítomnosť senilných plakov a neurofibrilárnej degenerácie. Tieto dve patologické entity sú súčasťou starnutia mozgu. Rýchlosť ich šírenia sa pravdepodobne dá do istej miery modifikovať aktívnym spôsobom života.
Kľúčovú úlohu zohrávajú mediátori, ktorí zabezpečujú komunikáciu medzi plakmi a klbkami. Medzi kandidátmi na liečbu budúcnosti je aj spomínaný apolipoproteín E, ktorý dokáže zrýchliť alebo spomaliť korešpondenciu medzi oboma patologickými štruktúrami. Ale aj zápalový proces, ktorý vytvára podmienky pre rýchle šírenie patológie naprieč mozgom.
A ako je to s prevenciou vzniku tohto ochorenia, ktoré predstavuje takmer dve tretiny všetkých prípadov demencie na svete? Budeme sa raz proti Alzheimerovej chorobe očkovať?
Prevencia má dve možné podoby, aktívnu a pasívnu. Aktívna je v našich rukách, eliminácia rizikových faktorov a podpora protektívnych faktorov.
Pasívna je v rukách vedcov a jednou z možností je aj očkovanie. Ale nie je to vakcinácia v podobe, ako ju poznáme z infekčných ochorení. Je to skôr terapeutická prevencia, ktorá zabezpečí prítomnosť bezpečnostných zložiek – protilátok – na území mozgu, ktoré je zasiahnuté neurodegeneráciou.
Naša slovenská biotechnologická firma AXON Neuroscience aktívne vyvíja vakcínu, ktorej úlohou je navigovať imunitný systém smerom k neurofibrilárnej patológii, a tak zamedziť jej šíreniu. Slovensko nie je Popoluškou vo výskume Alzheimerovej demencie, určujeme trendy a posúvame hranice poznania.
Viac o Alzheimerovej chorobe a najmä nových trendoch vo výskume a v liečbe tohto ochorenia sa môžete dozvedieť v diskusii Úspešné spomalenie Alzheimerovej choroby je na dosah, v ktorej spolu s Norbertom Žilkom vystúpia aj Matej Mišík a Stanislav Šutovský. Predchádzať jej bude rovnomenná prezentácia Róberta Saba. Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete tu. ITAPA Health & Care, 26. a 27. marca 2025 v Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci.
