Stratégia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti sa dočkala aktualizácie. Vypracovali ju experti Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) v spolupráci s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí.
A práve existencia dvoch ministerstiev je autorom stratégie tŕňom v oku. Ako uvádzajú vo svojom materiáli, problémy dlhodobej starostlivosti vznikajú a neriešia sa práve preto, že sa rezorty nevedia dohodnúť.
„Zlúčenie týchto dvoch rezortov by jednorazovo odstránilo množstvo existujúcich problémov a šedú zónu nejasnosti, kto má problém riešiť,“ uvádza stratégia.
Neznamená to však, že sa ministerstvá zlúčia. Zo stratégie nevyplývajú žiadne legislatívne záväzky. Jej cieľom je začať diskusiu, z ktorej by vzišli konkrétne legislatívne návrhy.
Ďalší pokus
Ako upozorňujú autori stratégie, situácia v dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti je v súčasnosti alarmujúca. Problémy sa odkladajú, prijímajú sa len čiastkové riešenia a ministerstvá nespolupracujú.
Vláda pritom mala v pláne schváliť nový zákon o dlhodobej starostlivosti. Napokon však stroskotal. Namiesto toho ministerstvo zdravotníctva predložilo čiastkové opatrenia. Tie podľa autorov stratégie len viedli k získaniu času pre štát a nie k skutočnému zlepšeniu situácie.
Reforma dlhodobej starostlivosti čaká na budúcu vládu
„Spochybňuje to vyjadrenia politikov, že majú reálny záujem tieto problémy riešiť,“ hodnotí to stratégia.
Ako ďalej?
Do starostlivosti o jednotlivca vstupujú jednotlivé zložky sociálneho a zdravotníckeho systému aj samosprávy. No zotrvávanie na takomto fragmentovanom prístupe je už neudržateľné, tvrdia autori materiálu.
Zmeniť treba celú filozofiu. Zaviesť by sa mali prístupy orientované na človeka, ktoré umožnia včasné podchytenie, proaktívnu a individuálnu starostlivosť.
Ministerstvo chce kvalitnú starostlivosť o dlhodobo chorých, lekári majú k návrhu viaceré výhrady
Nejde pritom iba o kvalitu a efekt dlhodobej starostlivosti. Súčasný systém je neudržateľný aj finančne, tvrdí stratégia. Financuje sa z dvoch rôznych systémov – zdravotného a sociálneho poistenia, podľa toho, ako si inštitúcie „prehadzujú“ klienta. To však nie je efektívne a nevedie ani k snahe vynakladať prostriedky efektívne.
Sústrediť sa treba na pacienta
Občanom by sa mali služby dlhodobej starostlivosti poskytovať podľa ich individuálnych potrieb.
Snaha by mala smerovať k tomu, aby mohli čo najdlhšie zotrvať vo svojom prirodzenom sociálnom prostredí – rodiny, obce, regiónu – a poberať koordinované komunitné a verejne bežne dostupné služby predovšetkým terénnej a ambulantnej formy. A to aj v prípade špecializovaných individuálnych potrieb, vrátane zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v domácom prostredí.
Zároveň by sa mal uľahčiť prechod pacienta medzi jednotlivými – domácimi a inštitucionálnymi – prostrediami podľa toho, ako sa budú jeho potreby meniť.
Stratégia je dostupná na stránke Ministerstva zdravotníctva SR.
