Nová teória o vzniku mutácií mení pohľad na očkovanie. Vedec Celec vysvetľuje, v čom spočíva riziko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mutacia koronavirusu 1.jpg
Brazílsky vírus spôsobuje reinfekciu ľudí a uniká protilátkam proti koronavírusu. Foto: www.gettyimages.com

Stále viac vedeckých štúdií naznačuje, že ľudia s rakovinou a ochoreniami, ktoré výrazne oslabujú imunitný systém, môžu byť inkubátormi pre mutácie vírusov, a to sa týka aj SARS-CoV-2.

Koronavírusy typicky „získavajú“ mutácie pomalým, ale rovnomerným tempom, približne dve za mesiac. Avšak napríklad britský kmeň získal celkovo 23 mutácií, z ktorých 17 sa vyvinulo naraz. Experti tvrdia, že existuje iba jedna hypotéza, ktorá vysvetľuje, čo sa stalo.

Vírus musel v určitom okamihu infikovať niekoho so slabým imunitným systémom, čo mu umožnilo adaptovať sa a vyvíjať sa celé mesiace vo vnútri svojho hostiteľa, až kým sa zmutovaný vírus preniesol na ostatných.

Stratégie očkovania

Ak je táto hypotéza pravdivá, má zásadný vplyv na vakcinačné programy, a to najmä v krajinách, ktoré ešte nezačali imunizovať svoju populáciu. Ľudia s oslabeným imunitným systémom, ako napríklad pacienti s rakovinou, by tak mali byť očkovaní medzi prvými.

Na Slovensku v rámci Národnej očkovacej stratégie, rovnako ako vo veľa iných krajinách, pacienti s chronickými ochoreniami prioritizovaní neboli. Viaceré organizácie pritom na tento nedostatok poukazovali.

Doktor Adam Lauring, virológ a infektológ z University of Michigan tiež upozorňuje na to, že čím rýchlejšie je táto skupina chránená, tým menšie je riziko, že sa ich telá premenia na inkubátory pre ďalšieho vírusového „mutanta“.

Dlhý „prestoj“

Viaceré štúdie preukázali, že u niektorých ľudí so zníženou imunitou môže vírus pretrvávať dlhšie ako osem mesiacov, čo je dostatok času a príležitostí pre jeho ďalší vývoj. Jeden muž v Anglicku dokonca vylučuje poliovírus (pôvodca obrny) už 28 rokov.

U väčšiny ľudí trvá aktívna infekcia iba asi týždeň, čo nie je dosť dlho na to, aby vírus získal viac mutácií. Ak však vznikne mutácia s „výhodou“, môže sa rýchlo rozšíriť v populácii, ako to bolo pri kmeňoch v Spojenom kráľovstve, Juhoafrickej republike či Brazílii.

Odborníci preto tvrdia, že očkovacie stratégie by mali zahŕňať nielen starších ľudí, ale aj tých, ktorí užívajú lieky potláčajúce imunitný systém a všetkých tých, ktorí nemajú dostatočnú imunitnú odpoveď.

V súvislosti s nimi sa používa výraz „imunokompromitovaný“. Týka sa pacientov s cukrovkou, reumatoidnou artritídou, po leukémii či lymfóme a mnohých ďalších.

Obavy z leukémie

„Z vakcín sme sa dozvedeli, že na protilátkach záleží,“ povedal pre The New York Times Paul Duprex, riaditeľ Centra pre výskum vakcín na University of Pittsburgh a dodal, že je „veľmi dôležité dávať pozor na ľudí, ktorí nemajú plne funkčný imunitný systém“.

Lauring pritom uviedol, že najviac sa obáva pacientov s diagnostikovanou rakovinou kvri (leukémia). Na druhej strane nemá veľké obavy z pacientov, ktorí užívajú lieky na liečbu reumatoidnej artritídy. Vedci sa však na zozname rizikových ochorení nezhodujú.

Šanca na mutáciu

Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre portál vZdravotníctve.sk vysvetlil, či táto teória môže byť pravdivá a aký má význam pre očkovaciu stratégiu.

„Mutácie sa dejú náhodou, hlavne pri delení buniek alebo aj pri množení vírusov, kedy sa musí kopírovať aj ich nukleová kyselina,“ uviedol vedec a vysvetlil, že je to podobné ako pri prepisovaní textu. Preklepy niekedy neprekážajú a nemenia význam slov či viet, niekedy sa však význam stráca, niekedy vzniká nový.

Pri víruse, čím viac sa kopíruje, tým väčšia je šanca, že vznikne „nebezpečnejší“ kmeň. Čím viac ľudí je infikovaných, tým viac kopírovaní nukleovej kyseliny sa deje, tým viac chýb a mutácií vzniká.

„Tým väčšia je pravdepodobnosť, že vznikne mutácia, ktorá dá vírusu výhodu,“ dopĺňa lekár a vedec. V rámci hostiteľa to znamená, že čím viac buniek je infikovaných, teda čím má väčšiu vírusovú nálož a čím dlhšie ju má, tým je šanca na zmutovanie vírusu väčšia.

Infekčnejší, ale menej smrtnejší

Imunosuprimovaný človek, ktorý si nevie dlho poradiť s vírusom, má vírusových kópií dlho a veľa. „Keďže je imunosuprimovaný, nevznikne u neho prehnaná imunitná reakcia, a teda ani rýchlo nezomrie, ani sa rýchlo nevylieči,“ vysvetľuje slovenský vedec.

Práve toto všetko zvyšuje pravedpodobnosť, že u takéhoto pacienta vznikne veľa mutácií, z ktorých niektoré môžu priniesť vírusu „výhodu“ v podobe vyššej infekčnosti. Ak sa má totiž nový variant presadiť, musí jeho výhoda súvisieť práve s množením a šírením.

„Dá sa očakávať, že každý nový variant, ktorý sa presadí, bude viac a viac infekčný, ale zároveň, aspoň z dlhodobého hľadiska, by mal byť aj menej smrtnejší, keďže úmrtie hostiteľa pre vírus nie je vhodné,“ dodáva Celec.

Očkovanie sa nesmie naťahovať

Dá sa teda povedať, že mutácií koronavírusu SARS-CoV-2 sa báť netreba. Sú síce infekčnejšie, čo pre rizikové skupiny obyvateľstva predstavuje väčšiu hrozbu, avšak mutovaním sa samotný vírus z dlhodobého hľadiska prispôsobuje hostiteľovi, ktorým sme my, ľudia. To však nemusí platiť pre každú jednu mutáciu.

Celec tiež pripomína, že je dôležité, aby sa očkovanie nenaťahovalo a aby bolo čím skôr zaočkovaných čo najviac ľudí. Ak totiž protilátky v niektorých liečivách či tie, ktoré si vytvárame, vírus nezničia, môžu vyselektovať mutácie, ktoré potom vedia imunite „uniknúť“.

Hypotéza publikovaná v odbornom magazíne Science sa dá dokázať len veľmi ťažko, hoci ak by sa podľa Celeca analyzované vzorky od všetkých pacientov uchovávali v biobankách, tak by ich bolo možné spätne dohľadať.

„Takto to ostáva len hypotézou, hoci celkom pravdepodobnou,“ dodal na záver vedec.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Adam LauringPaul DuprexPeter Celec
Firmy a inštitúcie University of MichiganUniversity of Pittsburgh School of MedicineÚstav molekulárnej biomedicíny LF UK v Bratislave