Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát.
Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý predložili koaliční poslanci Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd).
Hlavným cieľom návrhu zákona je legislatívna úprava fungovania neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorej zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná ministerstvo zdravotníctva a odstránenie niektorých nedostatkov všeobecnej právnej úpravy neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
Návrh zákona podľa predkladateľov reaguje na potreby praxe, ktorá si vyžiadala pevné zadefinovanie nepárneho počtu členov správnych rád neziskových organizácií založených štátom, z ktorých väčšinu bude menovať ministerstvo zdravotníctva a menšinu ostatní zakladatelia.
„Zvyšovanie počtu členov správnej rady na párny počet vedie k získaniu kvalifikovanej väčšiny hlasov prostredníctvom zmeny štatútu neziskovej organizácie založenej štátom a presadenej relatívnou väčšinou hlasov v správnej rade bolo v minulosti spochybnené aj Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a súdmi,“ uviedol minulý týždeň v pléne počas rozpravy Zelník.
Zaoberajú sa aj majetkom
Doplnil, že súčasné pravidlá neumožňujú meniť zakladateľskú štruktúru neziskových organizácií založených štátom, čo môže ohroziť práva a oprávnené záujmy doterajších zakladateľov, ktorými sú často aj fyzické osoby bez možnosti dedenia zakladateľského podielu.
Ako v pléne odôvodnil Zelník, návrh zákona má za cieľ aj úpravu postavenia tzv. prioritného majetku ako majetku, ktorý do neziskových organizácií založených štátom vložil štát.
„Tento majetok musí byť aj naďalej osobitne chránený, pretože predstavuje základnú garanciu dodržiavania účelu transformačného procesu v zdravotníctve, a to poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uviedol.
Dodal, že súčasné pravidlá však neprimerane zasahujú do možnosti neziskových organizácií založených štátom tento majetok prenajať, prípadne s ním inak dočasne naložiť, hoci by to prospelo zefektívneniu poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Zákon takisto podľa poslanca zakazuje predaj, založenie alebo iné použitie prioritného majetku na zabezpečenie záväzkov neziskových organizácií. „Prioritný majetok je teda legislatívne chránený prísnejšie ako majetok štátu, aj keď de iure o majetok štátu nejde,“ uviedol.
Dodal, že prax ukazuje, že ak sa časť prioritného majetku stane dočasne alebo celkovo dubióznou, neziskové organizácie nemajú žiadnu možnosť s ním nakladať a takýto majetok stojí a leží bez racionálneho využitia.
Preto sa ako vhodné javí umožniť neziskovej organizácii založenej štátom nakladať aj s takýmto majetkom, ak bude súčasne zabezpečená kontrola zo strany štátu, v tomto prípade prostredníctvom kvalifikovanej dvojtretinovej väčšiny v správnej rade (súhlas štyroch z piatich členov správnej rady).
Opravujú nedostatky
Súčasná právna úprava neziskových organizácií obsahuje aj niektoré nedostatky, ktoré nekorešpondujú s úpravou podobných inštitútov pri ostatných typoch právnických osôb a prispievajú tak k nevýhodnejšiemu postaveniu neziskových organizácií.
„Ide o inštitút automatického zrušenia neziskovej organizácie z dôvodu omeškania s preukázaním oprávnenia na výkon činnosti upravenej osobitnými predpismi v lehote 30 dní od nadobudnutia takéhoto oprávnenia a z dôvodu neuloženia výročnej správy vo verejnej časti registra účtovných závierok v lehote do 15. júla,“ povedal.
„Návrh zákona má preto za cieľ zmierniť tieto dôsledky, avšak pri zachovaní možnosti primeraného sankcionovania neziskovej organizácie formou jej zrušenia na základe rozhodnutia súdu, ak si nezisková organizácia vyššie uvedené povinnosti nesplní ani dodatočne po výzve súdu,“ dodal Zelník.
