Výsledky laboratórneho vyšetrovania vzorky od osoby z prešovskej nemocnice s podozrením na opičie kiahne sú negatívne. Informoval o tom hlavný hygienik Ján Mikas.
Prenos z človeka na človeka
Doteraz bolo podľa hlavného hygienika laboratórne vyšetrených päť vzoriek s podozrením na opičie kiahne s negatívnym výsledkom. Na Slovensku k štvrtku teda nebol potvrdený žiaden prípad ich výskytu.
Vyhlási WHO pre opičie kiahne stav globálneho ohrozenia? Rozhodne krízový výbor odborníkov
„Vzhľadom na široké možnosti cestovania však nemôžeme vylúčiť, že časom budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj v Slovenskej republike. Vtedy naši odborní pracovníci príjmu všetky potrebné opatrenia v zmysle už v máji vydaného usmernenia hlavného hygienika SR,“ píše sa v informácii.
K prenosu opičích kiahní z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými vyrážkami, telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu. Nepriamo sa môže preniesť kontaminovanou bielizňou alebo inými kontaminovanými povrchmi.
Následky necitlivého informovania
Ako upresnil hlavný hygienik, ľahko sa šíri pri úzkom fyzickom kontakte, pričom môže, no nemusí ísť o aktivity spojené so sexom. Opičie kiahne teda nie sú vyslovene sexuálne prenosným ochorením.
Hlavný hygienik upozorňuje na zachovávanie ohľaduplného informovania o podozrení na ochorenie. „Opičie kiahne sú stigmatizovaným ochorením, preto je dôležité o podozreniach či o potvrdených prípadoch informovať ohľaduplne. Prosíme preto každého, kto o jednotlivých prípadoch informuje, aby dbal na to, aby z rozsahu poskytovaných informácií nebolo možné osobu identifikovať a aby nezabudol na dôvernosť informácií o podrobnom zdravotnom stave pacienta,“ napísal.
Ak je osoba identifikovateľná a zároveň sa pri informovaní skresľujúco dáva dôraz na prenos ochorenia sexuálnym stykom, poškodzuje sa tým reputácia danej osoby. Mikas zdôraznil aj celospoločenské následky necitlivého informovania o konkrétnych prípadoch. „Hygienikom marí podmienky na epidemiologické vyšetrovanie, pretože ľudia budú mať obavy pravdivo informovať o svojich úzkych kontaktoch či podrobne opísať všetky okolnosti, pri ktorých mohlo dôjsť k nákaze. A to sa môže odraziť na prípadnom ďalšom šírení ochorenia,“ ozrejmil hlavný hygienik.
