Epidemiológovia sa zhodujú, že v boji proti akémukoľvek vírusu je rovnocennou metódou ako očkovanie aj tvorba vlastných protilátok po prekonaní ochorenia. V oboch prípadoch ide totiž o spôsob navodenia aktívnej imunity.
S narastajúcim počtom ľudí, ktorí sa nakazili vírusom SARS-CoV-2, preto rástol aj význam odpovede na otázku, ako dlho vydrží imunita človeka po infikovaní. Americkým vedcom sa to konečne podarilo zistiť.
Nová štúdia šokuje. Infekcia spôsobená SARS-CoV-2 môže viesť k drastickému zníženiu plodnosti u mužov
Odborníci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku uvádzajú, že pacienti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, sú proti vírusu chránení minimálne šesť mesiacov, pravdepodobne aj oveľa dlhšie. Dobrou správou je aj to, že kvalita protilátok sa postupne zlepšuje.
Aj proti mutáciám
Protilátky vyprodukované mesiace po infekcii dokonca vykazovali zvýšenú schopnosť blokovať nielen vírus SARS-CoV-2, ale aj jeho zmutované verzie, napríklad aj juhoafrický kmeň. Protilátky sa pritom tvoria aj u ľudí bez klinických príznakov COVID-19.
Zistenia publikované v časopise Nature poskytujú doteraz najsilnejšie dôkazy o tom, že si imunitný systém vírus „pamätá“ a že pokračuje v zlepšovaní kvality protilátok aj po odznení infekcie.
Pre COVID-19 majú slovenskí psychiatri plné ruky práce. Vírus tiež priamo spôsobuje neurologické ochorenia
Tieto vylepšené protilátky sú zrejme dôsledkom toho, že organizmus je vystavený zvyškom vírusu skrytom v črevnom tkanive. Vedci preto predpokladajú, že keď sa pacient opätovne stretne s vírusom, jeho imunitná reakcia bude rýchlejšia a účinnejšia.
Dlhotrvajúca pamäť
Protilátky si telo vytvára ako reakciu na infekciu, pri novom koronavíruse sa v tele objavujú po 14 dňoch od infekcie. V krvnej plazme zotrvávajú niekoľko týždňov alebo mesiacov, ich hladiny však časom výrazne klesajú.
Imunitný systém má efektívnejší spôsob zaobchádzania s patogénmi. Namiesto neustáleho vytvárania protilátok vytvára pamäťové B-bunky (B-lymfocyty), ktoré rozpoznávajú patogén, a keď na neho narazia druhýkrát, môžu tak rýchlo uvoľniť novú zásobu protilátok.
Takmer tretina pacientov vyliečených z ochorenia COVID-19 skončí opäť v nemocnici. Každý ôsmy zomrie
To, ako dobre táto pamäť funguje, závisí od patogénu. Michel C. Nussenzweig, profesor a vedúci Laboratória molekulárnej imunológie na Rockefellerovej univerzite a výskumník lekárskeho ústavu Howarda Hughesa, spolu so svojím tímom zisťoval, ako je to pri koronavíruse.
Vyvíjajú sa
Preštudovali preto imunitné odpovede 87 jedincov v dvoch časových bodoch, a to konkrétne jeden mesiac po infekcii a potom znova o šesť mesiacov neskôr. Tak ako očakávali, protilátky našli aj po šiestich mesiacoch, ale ich počet sa výrazne znížil.
Laboratórne experimenty ukázali, že pri krvných vzorkách dobrovoľníkov sa schopnosť neutralizovať vírus znížila päťnásobne. Avšak počet B-buniek, konkrétne tých, ktoré produkujú protilátky proti SARS-CoV-2, neklesol a v niektorých prípadoch sa dokonca mierne zvýšil.
Koronavírusom sa nakazila pätina dospelých a štvrtina všetkých detí, India zverejnila štúdiu
Detailný pohľad na pamäťové B-bunky odhalil niečo prekvapujúce. Aj po odznení infekcie prešli viacerými mutáciami, výsledkom čoho boli protilátky, ktoré boli oveľa účinnejšie ako „originály“. Znamená to, že boli schopné rozpoznať aj mutácie vírusu.
„Boli sme prekvapení, keď sme videli, že pamäťové B-bunky sa počas tejto doby stále vyvíjali,“ povedal Nussenzweig pre magazín Science Daily a dodal, že sa to často stáva pri infekciách ako HIV, ktoré v tele pretrvávajú, ale nečakali to pri SARS-CoV-2.
