Už počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu sa vláda snažila prísť na to, ako zabrániť ľuďom, aby chodili do rizikového prostredia zdravotníckych zariadení. Problémom bolo najmä predpisovanie liekov určených na dlhodobé užívanie.
Elektronické recepty
Jednou z možností, ako zabrániť Slovákom, aby si chodili predpisovať lieky do nemocníc, boli eRecepty. Elektronický recept predstavuje rovnocenný ekvivalent papierového predpisu, pričom na jeho využívanie nie je potrebná žiadna registrácia.
Vystavuje ho cez informačný systém ošetrujúci lekár, ktorý môže byť pacientom kontaktovaný telefonicky alebo e-mailom. Už začiatkom marca Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) odporúčala svojim poistencom, aby o recepty nežiadali ošetrujúceho lekára osobne.
Pacienti s koronavírusom napĺňajú kapacity nemocníc, v Košiciach ležia desiatky v kritickom stave
Časom sa pridali aj ostatné poisťovne. Ukázalo sa to ako premyslený krok, nakoľko už v apríli Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) upozorňoval, že okrem miestami panického predzásobenia sa potravinami ľudia rovnako prehnane reagovali aj v predzásobení sa liekmi.
Predzásobovanie liekmi
Spotreba liekov a výživových doplnkov pri liečbe horúčky, vitamínu C a zinku v niektorých prípadoch narástla až 30-násobne oproti priemernému týždennému predaju. Dramatický nárast bol zaznamenaný aj v spotrebe liekov pre pacientov s chronickými ochoreniami.
Za obdobie od 1. do 21. marca 2020 spotreba liekov na lekársky predpis stúpla o približne 40 až 50 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Jedinou dobrou správou bolo, že podiel elektronicky predpísaných receptov dosiahol v tomto období 97 percent.
Desaťtisíce pacientov s COVID-19 trpia príznakmi aj mesiace po prekonaní ochorenia. Pomôžu experimentálne lieky?
Počas kľúčového mesiaca v boji s pandémiou COVID-19 na Slovensku bolo predpísaných vyše šesť miliónov eReceptov a vydaných takmer 6,2 milióna liekov. Aj napriek zodpovedným pacientom sa vláda rozhodla poistiť sa a zaviesť aj iné zmeny.
Delegovaný predpis
Od 21. mája 2020 začala platiť novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v rámci ktorej bol definovaný tzv. delegovaný predpis. Toto opatrenie malo takisto zabrániť pacientom zbytočne ohrozovať svoje zdravie prítomnosťou v čakárňach.
Lieky, ale aj zdravotnícke pomôcky či dietetické potraviny pre pacientov, ktorí ich dlhodobo užívajú, mohol predpisovať praktický lekár či zdravotná sestra s adekvátnym vzdelaním aj bez platného odporúčania od špecialistu. Najviac v počte balení potrebných na 30 dní liečby výlučne vytvorením preskripčného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke.
Dôležité je povedať, že recept, ktorý takýmto spôsobom predpíše všeobecný praktický lekár, musí byť vždy predpísaný na základe odporúčaní odborného lekára. Rozdiel však je v tom, aké staré toto odporúčanie je. A práve tu nastávajú v praxi problémy.
Môže, ale nemusí
Prvým je, že všeobecní lekári majú iba možnosť predpisovať lieky odporúčané špecialistom, nie je to ich povinnosťou. Upozornila na to Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL).
Analytici v súvislosti s COVID-19 menia optiku. Nové údaje o hospitalizovaných a mŕtvych ich zaskočili
Delegovaný predpis je podľa SSVPL predpis lieku, ktorý je viazaný na odbornosť špecialistu a ktorý všeobecný lekár robí na základe odporúčania odborného lekára. A ako správne uvádzajú, praktický lekár nemusí delegovaný predpis vypísať.
Zmätok lekárov
Praktická lekárka zo všeobecnej ambulancie pre dospelých v Bratislave, ktorá si neželá byť menovaná, pre Webnoviny.sk poukázala aj na druhý problém, a to že sami lekári majú v zákone zmätok. Zmeny sa totiž viažu na vyhlásenie krízovej situácie.
To znamená, že vždy, keď je vyhlásená krízová situácia v súvislosti s COVID-19, môžu praktickí lekári predpísať lieky predtým predpisované špecialistom aj bez toho, aby mali k dispozícii nové či ešte stále platné odporúčanie. Mnohým však nie je jasné, kedy to je.
Od januára 2021 je takmer 1 300 liekov bez doplatku
Do tretice, Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia či Nariadenie vlády o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu definujú každý krízovú situáciu inak.
Doplatia pacienti
Pacienti sa tak vďaka nepresnostiam v zákonoch a zmätenosti lekárov k liekom, ktoré pravidelne a dlhodobo užívajú, nevedia dostať. Potvrdila nám to aj rodina z Bratislavy, ktorá sa stará o imobilnú matku so sklerózou multiplex.
U obvodnej lekárky sa dcéra pacientky Lenka pokúšala pred Vianocami získať predpis na liek na pečeň, ktorý patrí medzi pomerne často predpisované. Zlepšuje činnosť pečeňových buniek a napomáha ich obnovovaniu po rôznom, napríkad zápalovom poškodení.
Zápalové ochorenie mladých, ktorému čelia tisíce Slovákov. Začína imunitnou búrkou organizmu
„Mama mala zhoršené pečeňové testy, a to hlavne aj pre množstvo liekov, ktoré berie. Je to viac-menej na báze vitamínu, preto som sa divila, že toto nám praktická lekárka nepredpísala,“ dodala pre Webnoviny.sk pacientkina dcéra.
