Diagnóza, ktorá prichádza nenápadne, no ak je neliečená, môže vás pripraviť o zuby už v 40-tke. Parodontitída je chronické zápalové ochorenie závesného aparátu zuba – tkanív, ktoré držia zub pevne v čeľusti. Táto choroba trápi staršie ročníky najmä po 50-tke, avšak nepríde zo dňa na deň. Pomaly sa môže rozvíjať už od tínedžerského veku.
Jej príznaky ako zápach z úst, krvácanie ďasien či ustupujúce ďasná však veľmi často ignorujeme či zľahčujeme. Ak ste doteraz nevedeli, ako môžete spozorovať rozvíjajúcu sa parodontitídu, týmto príznakom by ste mali určite venovať pozornosť.
Kameň úrazu je v povlaku
Bakteriálny povlak, ktorý sa hromadí na zuboch a ďasnách, je prvotnou príčinou diagnózy. Ak sa neodstráni pravidelným čistením, baktérie preniknú hlbšie pod líniu ďasien, kde vytvoria tzv. parodontálne vačky – priestory medzi zubom a ďasnom, v ktorých sa ďalej množia. Tieto vačky sú plné baktérií a toxínov, ktoré ničia oporné štruktúry zubu.
Zubné implantáty si vyžadujú dôkladnú starostlivosť, odborníci varujú pred unáhlenými rozhodnutiami
Imunitný systém sa síce snaží baktérie zničiť, ale v procese obrany poškodzuje aj vlastné tkanivá. Dôsledkom toho dochádza k postupnému úbytku spojivového tkaniva a kosti, ktoré držia zuby pevne v čeľusti. Ďasná sa začnú sťahovať, odhaľujú sa citlivé krčky zubov a zuby sa môžu uvoľňovať.
„Toto ochorenie vzniká z viacerých príčin. Často je spojené s už existujúcimi diagnózami, napríklad ňou trpia cukrovkári, onkologickí pacienti, ale spája sa aj s užívaním niektorých liekov, fajčením a spúšťacím faktorom je tiež hormonálna disbalancia. Medzi lokálne faktory možno zaradiť anomálie ústnej dutiny, čeľustno-ortopedické anomálie, ale aj chybné ošetrenia. Napríklad v dôsledku zle zhotovenej protetickej náhrady, krátkej korunky či prevísajúcej výplne,“ hovorí MDDr. Ivana Ťavoda zo zubnej kliniky Doktor Úsmev.
O zuby vás môže pripraviť už v 40-tke
Krvácanie ďasien je často ignorovaný príznak, nad ktorým pri umývaní zubov mávneme rukou. Čo keby vám však začalo krvácať oko alebo ucho, určite by ste to ihneď riešili. Prečo potom krvácanie iného orgánu – ďasien, tak často ignorujeme?
Pri rozvíjajúcom sa ochorení sú prítomné aj ďalšie príznaky, ktoré môžeme prehliadať a podceňovať, patria medzi ne: opuchnuté, začervenané alebo bolestivé ďasná, zubný povlak a kameň najmä v priestore medzi zubami, nepríjemný zápach z úst, ústup ďasien, uvoľňovanie zubov a zmeny v postavení chrupu, citlivosť alebo bolesť pri žuvaní.
„Z hľadiska epidemiológie postihuje 50 až 70 percent populácie. Najviac je ňou zasiahnutá veková skupina medzi 30. až 50. rokom. Prvý výskyt pozorujeme už po 30. roku života a u neliečených stavov pacienti prichádzajú o prvý zub už vo veku 40 rokov,“ varuje MDDr. Ťavoda z bratislavskej zubnej kliniky. Prvé zápaly ďasien sa však podľa lekárky vyskytujú už medzi tínedžermi. Ak sú neliečené, v neskoršom veku dochádza práve k rozvoju parodontitídy.
Kľúčové je nezanedbať hygienu
Liečba parodontitídy závisí od závažnosti ochorenia, ale základom je vždy odstránenie príčiny, teda baktérií a ich produktov. V počiatočných štádiách stačí profesionálne čistenie zubov, ktoré zahŕňa odstránenie zubného kameňa a povlaku nad aj pod líniou ďasien.
Pacienti môžu nekvalitnú dentálnu hygienu reklamovať. Odborníčka vysvetľuje, na čo si dať pozor
Ak je zápal pokročilejší a vytvorili sa parodontálne vačky, pristupuje sa k hĺbkovému čisteniu, pri ktorom sa mechanicky vyčistia infikované priestory pod ďasnami. V ťažších prípadoch môže byť potrebná aj chirurgická liečba na odstránenie hlbokých vačkov, regeneráciu kosti alebo transplantáciu mäkkých tkanív.
V niektorých prípadoch sa pridáva aj antibiotická liečba na potlačenie infekcie. Veľmi dôležité je však aj udržiavanie výsledkov pravidelnými kontrolami a profesionálnymi čisteniami, pretože parodontitída má tendenciu sa vracať, ak sa hygiena zanedbá.
Prevencia vám zaberie len pár minút denne
Najjednoduchšou prevenciou vzniku parodontitídy je okrem preventívnej prehliadky dôsledná ústna hygiena. „Súčasťou ústnej starostlivosti by mali byť aj pomôcky ako medzizubné kefky, dentálna niť, jednozväzková kefka a podobne,“ pripomína zubárka.
Z toho dôvodu sa odporúča aspoň raz za pol roka okrem bežného zubára navštíviť aj dentálnu hygienu, kde vás naučia ako sa starať o zuby a najmä medzizubné priestory, kde sa ukladá najviac povlaku, ako ich dôkladne vyčistiť.
Mnoho ľudí totiž používa aj zubné nite, no ak máte väčšie medzizubné priestory, potrebujete hrubšiu kefku, aby ste všetok zubný povlak odstránili. Dentálny hygienik vám vie odporučiť medzizubné kefky, ktoré budú najvhodnejšie práve pre váš chrup.
Fajčenie ďasnám nepomáha
Fajčenie patrí medzi najvýraznejšie rizikové faktory parodontitídy. Tento zlozvyk podporuje rast škodlivých baktérií v zubnom povlaku, zvyšuje tvorbu zubného kameňa a zároveň maskuje príznaky zápalu, takže fajčiari si často nevšimnú, že ochorenie je už v pokročilom štádiu. Ďalším problémom je, že škodlivé látky, ktoré obsahujú cigarety znižujú prietok krvi v ďasnách, čo spôsobuje zníženú odolnosť ústnej dutiny z dôvodu jej podvýživy.
Parodontitída patrí medzi ochorenia, ktoré sa rozvíjajú nenápadne, no pri dlhodobom zanedbaní môžu spôsobiť vážne problémy a dokonca vás pripraviť o zuby. Pravidelné prehliadky u zubára, vrátane röntgenových snímok chrupu, dokážu ochorenie odhaliť včas. Samotný zubár však parodontitídu za vás nevyrieši – k starostlivosti o ústnu dutinu musíte pristupovať zodpovedne a systematicky najmä vy sami.
