Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Koncom februára bol zverejnený pravidelný rebríček Euro Health Consumer Index 2018 (Index európskeho spotrebiteľa v zdravotníctve) od spotrebiteľskej organizácie Health Consumer Powerhouse.
Podobných rebríčkov je ako šafranu, preto jeho výsledky pritiahli istú pozornosť. Slovenské médiá neboli výnimkou, predsalen, zdravotníctvo je žiadanou témou. Na slovenské zdravotníctvo sa nešetrí kritikou (naše, často kritické príspevky nájdete tu), preto výsledky tohto indexu trocha prekvapili.
Oni vlastne prekvapili už v minulosti, keďže slovenské zdravotníctvo v ňom dopadlo pomerne dobre. Minulý rok bolo vyhodnotené ako 13. najlepšie v Európe. V aktuálnom vydaní sa síce prepadlo, no aj 17. miesto spomedzi 35 krajín znie lichotivo. Pri vážení výsledkov výdavkami na zdravotníctvo skončilo Slovensko dokonca na 4. najvyššom mieste v celej Európe!
Pri pohľade na rebríček uvidíme, že v absolútnom vyjadrení skončili za Slovenskom dokonca krajiny ako Taliansko, Španielsko, či Írsko a pochybnosti začnú hlodať.
Problém dotazníkov
V INESS každý rok pripravujeme Byrokratický index a vieme, že zostavovať rebríčky je nevďačná úloha – vždy musíte urobiť nejaké metodologické kompromisy. Zároveň to vnímame ako chvályhodný počin. Cieľom HCP je zlepšiť informovanosť spotrebiteľov v Európe pomocou prístupných a zrozumiteľných dát. Metodologické nedostatky nijako neskrývajú a otvorene na ne upozorňujú.
Aký je teda problém s týmto indexom?
Tvrdé číselné dáta zo zdravotníctva nie sú ľahko dostupné. Nie je problém nájsť dáta rôznych chorobností, úmrtnosť novorodencov a podobne. Ale dáta týkajúce sa priamo zdravotného systému, ako sú napríklad čakacie doby, už problém sú.
Na Slovensku, s výnimkou zopár diagnóz, končia dáta o dostupnosti v notesoch v čakárni a v kalendári lekára. Preto sa HCP v mnohých prípadoch rozhodol zbierať dáta pomocou dotazníkov (zacielených na národné pacientske organizácie), či priamo cez rozhovory s odborníkmi. Takáto metóda ale generuje značný šum a nepresnosti.
Pripravujú vlastný index
Uveďme si zopár príkladov. Napríklad čakacie doby na neakútne CT vyšetrenia boli vyhodnotené ako v lepšej polovici pelotónu, kratšie než vo Švédsku, Rakúsku, či Nórsku.
Čakacie doby na detskú psychiatriu boli vyhodnotené ako 9. najkratšie v Európe, hoci na domácej scéne sa hovorí o kríze v tejto špecializácii, keďže k dispozícií je len 45 lekárov pre celé Slovensko, z toho 20 ich je v Bratislave.
Obočie dvíha aj hodnotenie dostupnosti lôžok v opatrovateľských zariadeniach a zariadeniach pre seniorov („nursing home and elderly care beds“). Slovensko skončilo 8. najlepšie a predbehlo aj Nemecko či Rakúsko.
Paradoxne vyznieva 14. miesto (teda výrazne nadpriemerné) z pohľadu možnosti online objednávania k lekárovi. Privátne objednávanie je však veľmi zriedkavé (lebo jeho spoplatnenie sa pohybuje v šedej zóne) a oficiálne „štátne“ online objednávanie funguje ešte len od začiatku roka a je doň zapojených minimum lekárov.
Ako spotrebitelia zdravotnej starostlivosti by sme radi prijali výsledky tohto indexu. Ako analytici ale máme výhrady. Aj preto INESS pripravuje vlastný medzinárodný index kvality zdravotných systémov, ktorý bude postavený na kompilácii tvrdých dát z globálne dostupných štatistík. Vydáme ho v marci.
Články v rubrike Názory vyjadrujú výhradne stanovisko ich autora, nereprezentujú postoj redakcie vZdravotnictve.sk. Neprešli jazykovou a redakčnou úpravou. Medzititulky redakcia.
