Problémy so zrakom boli u našich predkov zriedkavé, v našej dobe sú doslova epidémiou. Počet ľudí s krátkozrakosťou narastá raketovou rýchlosťou a vedci predpokladajú, že do roku 2050 bude 50 percent obyvateľov našej planéty krátkozrakých.
Hoci je to dych vyrážajúce číslo, niet sa čomu čudovať. Naše oči sa vyvíjali milióny rokov pozorovaním prírody a posledné dve dekády sme ich šokovali extrémnym vystavením obrazovkám. Krátkozrakosť tým pádom môžeme nazvať len zúfalou snahou našich očí prispôsobiť sa tejto obrovskej zmene.
O zraku v dnešnej dobe nám porozprávala certifikovaná lektorka Batesovej metódy prirodzeného zlepšovania zraku Daniela Maťuchová. V rozhovore s ňou sa dozviete:
- či sú slnečné okuliare škodlivé pre naše oči,
- ako si môžeme zlepšiť si zrak sami,
- ako zlepšiť zrak detí,
- aké cvičenie je najlepšie na krátkozrakosť,
- prečo nám môžu dioptrické okuliare škodiť,
- či je v poriadku sledovať televíziu v tme,
- ako pomôcť unaveným a suchým očiam v práci.
Prečo je práca na počítači taká škodlivá pre náš zrak?
Na kvalitu nášho zraku vplýva viacero faktorov. Aby sme pochopili, ako naše videnie ovplyvňuje obrazovka počítača, pozrime sa najskôr na to, ako je zrak uspôsobený. V minulosti naši starí rodičia boli väčšinu dňa vonku, na prirodzenom slnečnom svetle, na čerstvom vzduchu. Oči boli v neustálom pohybe, pozorovali objekty v diaľke, preostrovali na rôzne vzdialenosti. Pozorovali trojrozmerné objekty, zapájali periférne videnie. Ľudia v minulosti teda do veľkej miery používali zrak tak, ako bol „nadizajnovaný“.
Slovenské deti čelia rastúcemu riziku obezity, varujú odborníci
Keď si to porovnáme s tým, ako zrak používame dnes, je to diametrálne odlišné. Oči sú uspôsobené na pozeranie do diaľky. Vtedy pozeráme bez námahy, uvoľnene. Akonáhle sa pozeráme do blízka, čo sa deje aj v prípade počítača, oči sa namáhajú. Ak je naša práca podmienená používaním počítača, tak na krátku vzdialenosť – na obrazovku počítača, dokážeme pozerať aj osem a viac hodín, čo samozrejme oči veľmi vyčerpáva.
Ako ovplyvňuje nedostatok prirodzeného slnečného svetla náš zrak, najmä pokiaľ ide o rozvoj krátkozrakosti, a akú úlohu zohrávajú slnečné okuliare u detí aj dospelých?
Oko je uspôsobené na prirodzené slnečné svetlo. Keď je slnečný deň, vonku je aj 100 tisíc luxov. Vo vnútri máme nejakých 200 – 500. A čo sa potom deje? Naše oko je uspôsobené tak, aby vedelo okamžite reagovať na zmenu intenzity svetla. Lenže keď sedíme väčšinu dňa vo vnútri, zrenička v oku je rozšírenejšia. Vyjdeme vonku a tým, že nemala dostatočnú stimuláciu, nestihne rýchlo zareagovať – zúžiť sa a slnečné svetlo nás oslepí. A čo urobíme my? Dáme si slnečného okuliare, čiže zrenička sa rozšíri ešte viac. Dnes už existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že nedostatok slnečného svetla má vplyv na nárast a rozvoj krátkozrakosti hlavne u detí a mladých ľudí. Ale slnko je dôležité pre každého jedného, nielen pre deti.
Pre malé deti sú slnečné okuliare vyslovene nevhodné, aby sa oči správne vyvíjali, potrebujú slnko. Slnečné okuliare je dobré použiť pri šoférovaní, bicyklovaní, lyžovaní, pri mori či vo vysokohorskom prostredí, keď je slnečný svit extrémne silný, ale rozhodne nie na permanentné nosenie. Oči sa ich nosením oslabujú.
Ako ovplyvňuje zloženie a intenzita svetla z obrazoviek náš zrak a prečo môže práve modré svetlo spôsobovať problémy s videním, najmä večer?
Slnečné svetlo sa v priebehu dňa mení. Ráno a večer je mäkkšie, teplejšie, má viac červeného svetla a napoludnie obsahuje viac modrého svetla. A práve tieto zmeny majú vplyv na náš cirkadiánny rytmus. Večer potrebujeme viac červeného svetla, aby organizmus dostal informáciu, že prichádza čas spánku, aby sa začal produkovať spánkový hormón melatonín. No a práve obrazovky majú veľa modrého svetla, čiže mnoho ľudí môže mať problémy so zaspávaním alebo celkovo so spánkom.
Zubné protézy a korunky budú minulosťou, liek na rast tretích zubov môže prísť už o päť rokov
Existujú rôzne filtre modrého svetla, ktoré sa na obrazovkách dajú nastaviť. Lenže problém nie je len so svetelným spektrom, ale aj s vysokým jasom obrazovky. Ľudia mávajú problém s videním večer a ja si myslím, že to je práve z toho dôvodu, že celý deň máme oči vystavené veľmi veľkému kontrastu a vysokému jasu obrazoviek.
Ľudí, ktorí pracujú na počítači, často trápia suché a unavené oči. Čo to spôsobuje a ako si pomôcť?
Keď pozeráme na obrazovku, znižuje sa frekvencia žmurkania. Žmurkanie je veľmi dôležité. Oko dokáže zachytiť obraz v zlomku sekundy a naopak čím dlhšie pozerám na nejaký bod, tým viac sa namáha. Čiže pre oko je jednoduchšie pozerať rýchlo, krátko, ako pozerať dlho na jeden bod. No a práve žmurknutie dokáže prerušiť strnulý pohľad oka.
Na voľnopredajných liekoch môžete byť závislý: Jedny z najhorších sú nosné spreje - ROZHOVOR
Ďalšia úloha žmurkania je výživa oka. Všetky tkanivá v organizme dostávajú výživu cez cievny systém, ale rohovka ani šošovka cievy nemajú. Takže aby dostali výživu a kyslík, zvnútra sú vyživované vnútroočnou tekutinou a zvonku slzami. Žmurknutím rozotrieme slzný film po povrchu oka, zároveň ho čistíme od prachových častíc, mikróbov. A práve pri dlhom pozeraní na obrazovku, keď je frekvencia žmurkania nižšia, sa potom stáva, že oči vysychajú, sú náchylnejšie na zápaly spojiviek, režú, pália, sú suché, niekedy pri extrémnej námahe, môžu naopak zase veľmi slziť.
Prečo je pre naše oči sledovanie obrazovky také náročné v porovnaní s bežným videním sveta okolo nás?
Ľudia v minulosti pozorovali najmä trojrozmerné objekty a obrazovka je dvojrozmerná, plochá. Pre oči je dlhé pozeranie na ňu neprirodzené a namáhavé. Ďalším problémom je, že obrazovka sa skladá z blikajúcich pixelov. Keď si urobíte fotku obrazovky, nikdy nebude ostrá, bude sa „vlniť“. Naše oko sa snaží zaostriť na tieto rýchlo blikajúce pixely, čo je preň extrémne namáhavé. Oveľa ľahšie zaostríme na tlačený text.
Ako efektívne sú očné kvapky pri suchosti očí, ktorú spôsobuje dlhodobé pozeranie na obrazovku? Existujú nejaké riziká spojené s ich častým používaním?
Umelé slzy často obsahujú konzervačné látky, ktoré oku neprospievajú. Ďalšia vec je, že akonáhle dodáme organizmu slzy zvonku, „on si povie“, nemusím produkovať vlastné slzy, pretože ich dostanem zvonku. Je to ako návyková látka. Niekedy už po týždni si organizmus na ne zvykne a zrazu musíte kvapkať každú chvíľu, pretože oči rýchlo vysychajú. Z dlhodobého hľadiska teda umelé slzy nie sú najlepším riešením.
Na uvoľnenie očí vieme využiť jednoduché techniky, ktoré využívajú princíp svetla a tmy. Počas práce s počítačom si urobte krátku pauzu. Otvorte okno, zložte okuliare, zavrite oči a nahrejte oči na slniečku. Keď máme struhnuté svaly, tak čo je najlepšie? Teplý odklad. A práve takto pôsobí teplo zo slniečka, uvoľní napätie v stuhnutých očných svaloch. Oči potrebujú odpočinok, rovnako ako zvyšok tela. Najlepší odpočinok pre oči je tma. Tak na chvíľu zavrite oči, opäť bez okuliarov (ideálne aj bez kontaktných šošoviek) prípadne ich ešte zakryte dlaňami, aby ste im dopriali čo najväčšiu tmu.
Ako by sme sa mali starať o svoj zrak, ak pracujeme na počítači?
Pri práci na počítači je pohyb očí a žmurkanie spomalené. Preostrovanie nie je skoro žiadne a naše oko sa pozerá na jednu konštantnú vzdialenosť veľmi dlhú dobu, takmer bez pohybu. Obrazovka je podsvietená, čiže ten extrémny kontrast takisto vyčerpáva oči.
Pri práci s počítačom sa odporúča pravidlo 20-20-20. Každých 20 minút pozrieť do diaľky aspoň 20 stôp (cca 6 metrov) na 20 sekúnd, aby oko pravidelne preostrovalo a oddýchlo si od strnulého pozerania do počítača.
Odporúča sa tiež aspoň dve hodiny denne, hlavne mladým ľuďom ako prevencia krátkozrakosti, pobyt na prirodzenom slnečnom svetle. My sa dnes stále chránime. Slnečné okuliare, opaľovacie krémy. Ľudia sú už tak citliví na svetlo, že ich vidíte aj v sychravom počasí so slnečnými okuliarmi, čo je pre oči naozaj neprirodzené. Oči potrebujú slnečné svetlo.
Sú dioptrické okuliare vhodné na dlhodobé používanie a aké sú ich nevýhody?
Dioptrické okuliare sú skvelou pomôckou na krátkodobé použitie, pretože nám dokážu poskytnúť ostrý obraz okamžite. Hoci ani to nemusí platiť u každého, pretože u niektorých ľudí nie je možné vykorigovať zrak na 100 percent žiadnymi dioptriami.
Tým šťastnejším môžu okuliare pomôcť dosiahnuť ostré videnie, ale permanentné nosenie okuliarov z dlhodobého hľadiska oči oslabuje. Prečo? Náš zrak neustále kolíše v závislosti od zmien, tak vnútorných, ako aj vonkajších podmienok. Inak vidíme, keď sme v psychickej pohode, inak keď sme v strese, napätí. Inak, keď sme zdraví, inak, keď máme horúčku alebo bolesti. Za krásneho slnečného dňa vidíme oveľa lepšie, než večer či v sychravom počasí.
Okuliare však majú fixnú korekciu, ktorá na tieto zmeny nedokáže reagovať tak, ako naše oči. To znamená, že za priaznivých podmienok, kedy by sa zrak mohol zlepšiť, okuliare mu to nedovolia – udržujú oči v rovnakej chybe, pre akú boli určené, predpísané. Okuliare môžu byť za priaznivých podmienok príliš silné, čo vytvára ďalšie napätie, ktoré zrak oslabuje.
Aký vplyv má psychický stav na náš zrak? Môže napríklad aj stres ovplyvniť kvalitu videnia?
Oči reagujú na akúkoľvek zmenu a aj na zmenu našej psychiky. Doktor Bates pri svojich výskumoch pozoroval oči ľudí v rôznych situáciách a zistil, že keď boli spokojní, šťastní, v psychickej pohode, zrak mal tendenciu zlepšiť sa. Naopak, keď boli utrapení, ustaraní, znudení, zrak bol horší.
Zrak teda reaguje na náš psycho-emocionálny stav podobne ako krvný tlak či tep. Pred skúškou či návštevou lekára sme v strese, a to má vplyv na napätie v svaloch celého tela, to znamená aj v tých očných. Mnoho ľudí zaznamená zhoršenie zraku v náročných životných obdobiach.
Prečo sú nám často dioptrické okuliare nepohodlné, aj keď ich máme predpísané od lekára?
Keď idete k akémukoľvek lekárovi, vždy je tam nejaký ten podvedomý stres. Keď ma lekár testuje, snažím sa zaostrovať. Čím dlhšie pozerám a snažím sa zaostriť, tým väčšie vzniká napätie a oči sa namáhajú. Ďalší vec je, že u lekára v ambulancii je svetlo slabšie, a to preto, aby mi dal okuliare, v ktorých keď prídem večer do kaviarne, kde je tlmené svetlo, aby som videla na nápojový lístok. Takže musia byť dostatočne silné, aby mi poskytli ostré videnie aj za slabých svetelných podmienok.
Čo sa ale potom deje, keď je dobré svetlo, keď som v psychickej a fyzickej pohode? Vtedy má zrak tendenciu zlepšiť sa. Potom sú nám tieto okuliare príliš silné, vytvára sa napätie a zrak sa postupne oslabuje.
Aké sú riziká nosenia dioptrických okuliarov do diaľky pri neustálom nosení?
Pri krátkozrakosti (t.j. pri rozmazanom videní do diaľky) vás očný lekár zvyčajne testuje na vzdialenosť šiestich metrov. Následne vám predpíše okuliare s mínusovými dioptriami, ktoré by sa mali používať na vzdialenosť šesť metrov a ďalej. Spolu s predpisom však často dostnete aj odporúčanie, aby ste tieto okuliare nosili stále bez ohľadu na to, či pozeráte do diaľky alebo na blízko.
Keď však pozerám na krátku vzdialenosť, šošovka v oku má tendenciu vypučiť sa do tvaru podobného lupe. Ako vieme, lupa nám obraz zväčší a priblíži. Šošovka rozptylka v okuliaroch určených do diaľky, však obraz zmenšuje. Takže oko sa musí námahať oveľa viac, aby prekonalo aj bariéru v mínusových okuliaroch.
Permanentné nosenie okuliarov a ich používanie na rôzne vzdialenosti oko oslabuje. Pri použití okuliarov s mínusovou korekciou (určených na pozeranie do diaľky) na vzdialenosť na čítanie, sa oko namáha 20 násobne viac ako bez okuliarov.
Čo by ste odporučili tým ľuďom, ktorí majú predpísané okuliare a nevidia dobre do diaľky? Tak dávať ich stále hore-dole?
Ak dioptrie nie sú silné, tak na počítač ich nepotrebujeme vôbec. Zhruba do nejakých 2-3 dioptrií vidíme na počítač v pohode. Pri vyšších dioptriách odporúčam dať si urobiť slabšie okuliare, určené vyslovene len na prácu s počítačom. Ak nosíme okuliare s plnou korekciou stále, aj pri počítači, zbytočne vyčerpávame oči.
U mladých ľudí a detí môžeme takto umelo vypestovať silnú krátkozrakosť, pretože dioptrie sa pri permanentnom nosení okuliarov budú ďalej zvyšovať. Mnohí si mínusové okuliare pri pozeraní na blízko skladajú intuitívne, pretože sa im nich zle pozerá.
Často sa spomínajú cvičenia pre oči. Aké konkrétne cvičenia by ste odporúčali na prevenciu krátkozrakosti u detí?
Jednoduché; ísť von na slniečko a hrať loptové hry. Pri tomto dodržíme všetky zásady toho, ako je oko uspôsobené. Potrebuje slnečné svetlo, potrebuje pohyb, potrebuje preostrovať na rôzne vzdialenosti. Oko je uspôsobené na uvoľnené pozeranie bez námahy. Každý z našich zmyslov je uspôsobený na jemné zaobchádzanie, no zrak je v podstate jediný zmysel, ktorý sme doslova „znásilnili“.
Naša spoločnosť je zameraná na výkon, vidieť ostro, dobrá zraková ostrosť je základ, chceme, aby všetci videli na 100 percent a veľakrát nám dávajú aj oveľa silnejšie okuliare, než nutne potrebujeme. Okuliare však do veľkej miery bránia prirodzenému kolísaniu zraku.
Hovorí sa, že sledovanie televízie v tme nám kazí zrak. Je to pravda, mali by sme si pri sledovaní televízie zažať svetlo?
Sledovanie obrazovky v tme neodporúčam. Ani televíznej, ani počítačovej, ani mobilu. Vždy je dobré mať väčšie svetlo, aby sme mali stimuláciu aj periférneho videnia. My totiž v dnešnej dobe veľakrát využívame len centrálne videnie. Chceme vidieť ostro a nezaujíma nás, čo je okolo. Lenže centrálne a periférne videnie je prepojené a čokoľvek čo nepoužívam, atrofuje. Takže keď nepoužívam periférne videnie, resp. ho používam nedostatočne, postupne sa oslabuje.
Veľakrát sa spomína očná joga, ktorá podľa niektorých dokáže zlepšiť zrak. Je to pravda?
Pri očnej joge sa väčšinou gúľa očami, ide o cvičenia, ktoré sú zamerané hlavne na prácu s okohybnými svalmi. V rámci Batesovej metódy očami „negúľame“. Dr. Bates zdôrazňoval, že oči sa nikdy nesmú namáhať a niekedy tieto pohyby očami do strán môžu byť nepríjemné až bolestivé.
My sa však chceme vyhnúť akémukoľvek napätiu, ťahu, tlaku či bolesti. Podľa Batesa za väčšinu zrakových problémov môže napätie a stres, bez ohľadu na to, či ide o psychický alebo fyzický stres. „Liekom“ teda bude relaxácia, uvoľnenie tohto napätia. Batesova metóda nie je len o praktizovaní očných cvičení, je to celý koncept starostlivosti o zrak.
Je možné zrak zlepšiť?
Ja sama som mala dioptrie mínus 1,5 a okuliare som nosila zhruba 20 rokov. Po narodení prvého dieťaťa som okuliare zložila, a keď som išla po nejakom čase na očné vyšetrenie, mala som 120-percentný vízus (zrakovú ostrosť). Zrak sa mi upravil spontánne.
Z mojej viac než 11-ročnej praxe viem, že zrak sa môže zlepšiť a nielen o jednu dioptriu. Z pohľadu klasickej medicíny to nie je možné, ale z našich skúseností, lektorov, učiteľov, ktorí sa venujeme prirodzenému zlepšeniu zraku, to možné je. Len musíme vedieť, ako sa o zrak starať. Ja tomu hovorím zraková hygiena. Nie je to len o nejakých pár cvikoch.
Videnie je schopnosť naučená. Keď sa dieťatko narodí, učí sa vidieť. V rámci Batesovej metódy sa učíme nanovo pozerať, ale správne, uvoľnene, bez napätia, bez námahy. Lebo to nie je o tom, že zahodím okuliare a budem žmúriť. Aj takých expertov som mala. A potom mi volala slečna, ktorá mala mínus 3 dioptrie, že nemôže spať, lebo ju strašne bolia oči. Tak sa jej pýtam: „Čo ste robili?“ „Po vašej prednáške som okuliare zložila.“ Moja rada znela, aby si okamžite nasadila okuliare.
Oči sa namáhajú nielen pri permanentnom nosení okuliarov, ale aj pri silenom zaostrovaní, žmúrení. Nie je to teda len o tom, že teraz zahodím okuliare. To si môže dovoliť človek, ktorý má jednu, maximálne dve dioptrie. Ale ak má niekto vyššie dioptrie, sú na to postupy, kedy korekciu znižujeme postupne.
