Dve malé klinické štúdie dávajú nádej pre možnosť injekčne nahradiť nervové bunky, ktoré odumierajú pri Parkinsonovej chorobe.
Štúdie, publikované v časopise Nature, predstavujú prvé kroky v terapiách kmeňovými bunkami, ktorých cieľom je nahradiť tieto odumreté bunky v mozgu a zastaviť Parkinsonovu chorobu a problémy s pohybom, tras a stuhnutosť, ktoré prináša. Informovala o tom science news.
Povzbudivé výsledky
V oboch štúdiách vedci injekčne aplikovali bunky odvodené z kmeňových buniek, ktoré sa neskôr stali špecializovanými neurónmi. Sú to kľúčové bunky v mozgu, ktoré odumierajú pri Parkinsonovej chorobe, neúprosnom neurologickom ochorení, ktoré podľa odhadov postihuje viac ako 8 miliónov ľudí na celom svete.
Alergia na lepok, laktózu, histamín či peľ? Dôvodom je často zanesené črevo - ROZHOVOR
„Výsledky ukazujú povzbudivý prvý krok v terapii Parkinsonovej choroby založenej na kmeňových bunkách a potvrdzujú koncept, že dopaminergné progenitory odvodené z kmeňových buniek, môžu bezpečne a zmysluplne ovplyvniť príznaky ochorenia,“ hovorí neurológ a výskumník Ole Isacson z Harvard Medical School a McLean Hospital v Belmonte v štáte Massachusetts.
Použitie vlastných buniek
V oboch štúdiách niektorí účastníci zažili negatívne udalosti, ktoré mohli súvisieť s liekmi potláčajúcimi imunitu, ktoré museli užívať spolu s týmito cudzími bunkami. Iní vedci, vrátane Isacsona, obchádzajú potrebu týchto liekov použitím kmeňových buniek, ktoré sú vyrobené z vlastných buniek človeka.
Použitie vlastných buniek človeka ako východiskového materiálu môže byť časovo náročnejšie a variabilnejšie, hovorí Tabar. Isacson však poznamenáva, že bunky odvodené od osoby, ktorú majú liečiť, môžu ponúknuť ďalšie výhody v imunologickej kompatibilite, funkčnej integrácii a výsledkoch liečby pacientov.
Objavili sa známky účinkov
Štúdie neboli navrhnuté tak, aby testovali, či pridané bunky produkujúce dopamín zlepšili príznaky. Existovali však náznaky, že tieto bunky skutočne pomohli, aspoň niektorým ľuďom.
Hemofília ovplyvňuje každodenný život pacientov, odborníci apelujú na rovnosť v prístupe k liečbe
„S výhradami malej štúdie sa objavili známky značných alebo pozoruhodných účinkov na Parkinsonovu chorobu,“ hovorí Tabar. „Je to len začiatok, ale dáva nám to optimizmus, že liečba môže skutočne zlepšiť kvalitu života týchto pacientov.“
Podobne Jun Takahashi, spoluautor druhej štúdie a neurochirurg a výskumník na Kjótskej univerzite v Japonsku, a jeho kolegovia pozorovali známky produkcie dopamínu v mozgoch účastníkov štúdie a zlepšenie symptómov u niektorých dobrovoľníkov. Zo naznačuje, že tento prístup by mohol byť účinný. Vedci to však nebudú vedieť bez rozsiahlejších štúdií. „Potrebujeme multicentrické štúdie s veľkými vzorkami a viacerými kontrolami,“ hovorí Takahashi.
