Aj keď popáleniny patria k najčastejším úrazom, takýchto pacientov je stále menej. Podľa štatistík z roku 2018 sa každý rok popáli približne jedno percento obyvateľstva. Prevažná väčšina týchto úrazov je však malého rozsahu a približne polovica ľudí ani nevyhľadá lekársku pomoc.
Svedectvo z prvej línie: Lekár z urgentu hovorí o strachu z COVID-19 aj netolerantných pacientoch
V slovenských nemocniciach sa podľa Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ročne ošetrí 25 až 27-tisíc úrazov popálením vo všetkých vekových kategóriách. Približne jednu tretinu z toho tvoria detskí pacienti.
„Ešte pred desiatimi rokmi sa na Slovensku ročne popálilo v priemere okolo 2 000 ľudí, ktorí potrebovali hospitalizáciu. V súčasnosti vykazujeme v priemere okolo 900 hospitalizovaných pacientov, čo je iste vďaka prevencii a lepšej technickej vybavenosti podnikov a domácností,“ vysvetľuje lekár Ján Babík, ktorý stál pri zrode vývoja liečby popálenín na Slovensku.
Vedia sa naplno vrátiť do života
Okolo 600 popálených si vyžaduje vysoko špecializovanú starostlivosť, ktorú je možné poskytnúť len v popáleninových centrách. Popáleniny patria k najhorším zraneniam, aké človeka môžu postihnúť, no dnes už majú takýto pacienti vysokú šancu na kvalitný život.
Epidemiológ z Harvardu chváli Slovensko. COVID-19 je podľa neho sezónny vírus a zachráni nás správne testovanie
„Dych vyrážajúce poranenia sú všetky rozsiahle popáleniny plameňom, avšak najdramatickejšie pôsobia úrazy elektrickým prúdom s vysokým napätím,“ opisuje lekár Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie v Nemocnici Košice-Šaca. Sú to zranenia spojené so stratou celých končatín.
Títo ľudia sa často stanú invalidmi v mladom veku. Napriek tomu sa však dokážu vrátiť do života. Babík spomína na prípad chlapca, ktorý prišiel o hornú končatinu a utrpel aj rozsiahle poranenia vnútorných orgánov, no neskôr sa stal paralympijským reprezentantom vo volejbale.
Návrh rozpočtu zdravotníctva je nedostatočný, upozorňujú lekári, nemocnice aj pacienti
Tiež na pacienta, ktorý utrpel úraz a stratu oboch horných končatín tesne pred svadbou a dnes veľmi pekne píše a kreslí ústami. Babíkovi sa tiež vryla do pamäte pacientka, ktorej museli amputovať obe dolné končatiny, napriek tomu po zotavení porodila dve deti.
Doktor priznáva, že je to namáhavá práca aj pre personál. Ako hovorí, mal aj kolegov, ktorí odišli z kliniky práve preto, že psychická záťaž bola pre nich neznesiteľná. „Od prvopočiatku sme zamestnávali aj psychológa nielen pre pacientov, ale aj pre personál,“ dodáva.
Liečba popálenín kedysi
V začiatkoch liečba popálenín vyzerala inak, ako dnes. V tom čase sa totiž podľa Babíka tieto úrazy liečili „všade“. Na chirurgických oddeleniach, traumatológii aj na kožných oddeleniach. Boli to začiatky vývoja liečby popálenín na Slovensku, vysvetľuje.
Pacienti klamú lekárov, aby dostali antibiotiká. Pri koronavírusoch nepomôžu, odkazujú zdravotníci
Pre lekárov bolo v začiatkoch náročné aj dopracovať sa k novým informáciám ohľadom rôznych techník liečby, odborné zahraničné časopisy boli takmer nedostupné. Preto sa mnohí odišli vyškoliť na vonkajšie pracoviská.
Využívali pritom dobré vzťahy s Prahou, Ostravou, Budapešťou, Ľubľanou a Amsterdamom. Babík bol na stáži aj v Spojených štátoch amerických, napríklad na Southwestern University v Texase či na John Hopkins University v Baltimore.
Cenné skúsenosti
Najviac praxe však odborníci získali pri otvorení Východoslovenských železiarní, kde sa, bohužiaľ, stávalo veľa úrazov. Vďaka podpore zo strany štátu, ale aj od železiarní sa klinike podarilo dobudovať oddelenie, ktoré sa v priebehu troch rokov stalo Centrom pre liečby popálenín na Slovensku.
Každoročne dostane mŕtvicu 11-tisíc Slovákov. Ľudí môže zachrániť jedna kľúčová vec
Počas svojej 50-ročnej kariéry Babík pomáhal liečiť a operoval viac ako 25-tisíc pacientov. „Myslím si, že aj to pomohlo zlepšiť kvalitu a vypracovať samotné centrum a neskoršiu kliniku popálenín a rekonštrukčnú chirurgiu na tú úroveň, ktorú dosiahla,“ dodáva.
