Príprava na pôrod a materstvo je téma, s ktorou sa počas svojho života stretne takmer každá žena. Informácií je neúrekom a často je veľmi ťažké vybrať si dôveryhodný zdroj.
Medicínske výskumy v posledných rokoch nabúravajú dogmy, ktorými sa lekári a pôrodníci riadili dlhé desaťročia a ukazuje sa, že nemocnice sa nedokážu rýchlo a flexibilne prispôsobiť novým poznatkom.
Ženy aj u nás na Slovensku pri pôrodoch často zbytočne trpia, nevedia, čo sa s nimi deje a plnú dôveru vkladajú do rúk zdravotníckemu personálu. Je to však správna cesta? Nemala by žena svoj vnútorný proces – pôrod vedieť manažovať sama? Prečo doňho moderná medicína čoraz väčšmi zasahuje, aj keď vieme, že je to najprirodzenejší proces v prírode?
O témach počatia, pôrodu a materstva nám trochu z iného uhla pohľadu rozprávala lektorka hypnopôrodu, laktačná poradkyňa, psychologička a terapeutka Barbora Gráčová.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- aké obrovské riziká predstavuje epidurálna anestézia pre matku a dieťa
- prečo sa pôrodný proces zastaví a ako na to reagovať
- aká poloha je ideálna pre zdravý pôrod
- prečo niektoré ženy nedokážu dojčiť
- prečo tak veľa žien končí na cisárskom reze
- aké dôležité sú v tehotenstve slová
- prečo o popôrodnej depresii počuť čoraz častejšie
Môžete nám priblížiť, čomu sa venujete?
Moja práca a nazvem to možno poslanie, je sprevádzať ženy jednotlivými fázami od počatia cez pôrod až do materstva. Keďže je to jeden ucelený proces, snažím sa tú ženu podporiť, nasmerovať a odovzdať jej informácie a možnosti a zároveň sa zaoberám aj tým, aby dieťa aj v prenatálnom období, aj počas pôrodu, aj po pôrode malo zdravý vývin a prešlo daným procesom v jeho najprirodzenejšej podobe.
My fungujeme v nejakom systéme a ten systém nie vždy prezentuje informácie so všetkými faktormi a rizikami. Snažím sa na to tie ženy pripravovať, aby vedeli do čoho idú a aby k tomu mali komplexný návod a ucelený pohľad, čo sa bohužiaľ v zdravotných zariadeniach nedeje a mnohé informované súhlasy sú nekompletné a jednostranné.
Čo myslíte, že najviac nášmu zdravotníctvu a pôrodniciam chýba?
Ja si myslím, že častokrát záujem a pohľad zdravotníkov. Pretože my sme aktuálne ako spoločnosť nastavení stále tak, že pôrod a tehotenstvo je nejaký patologický proces – nebezpečný, rizikový, nezdravý. A ten pán doktor alebo zdravotník to všetko vyrieši za nás a on vie najlepšie, čo sa v našom tele deje.
Ženy nemajú úplne jasnú informáciu o tom, že pôrod je prirodzený fyziologický proces, ktorý sme zrazu začali brať ako veľmi rizikový. Ale predsa ľudia majú občas problém aj s trávením, s vylučovaním a podobne. Ale nepovieme, že trávenie ako také je nebezpečné, rizikové a patologické. WHO odporúča, že do 10 % treba pôrody zachraňovať a je to opodstatnené, no nad 10 % ich práve medikáciou a zásahmi likvidujeme a komplikujeme.
Mám pocit, že niektorí zdravotníci, ktorí sa niečo naučili pred X rokmi, pracujú v systéme 20, 30, 40, 50 rokov a nemajú záujem nič zmeniť. Sledujú nejakých pár základných štúdií alebo možno takých štúdií, ktoré potvrdzujú to ich nastavenie a pritom niektoré veci vychádzajú na povrch až dnes. Aj epidurálna anestézia sa používa len niekoľko desiatok rokov a jej negatíva vychádzajú na povrch až dnes.
Ako ste sa dostali k vašej práci?
Pracujem so ženami od mojich 22 rokov, ale robila som najskôr v sektore krásy a starostlivosti o telo. Pri druhom tehotenstve som začala študovať psychológiu, kvôli komunikácii s klientmi a zamestnancami. Tesne pred pôrodom som sa dostala na veľmi dobrý kurz hypnopôrodu a prípravy na pôrod a zistila som, že zrazu môžem to svoje telo ovládať a že môžem aj s tým bábätkom pracovať. Pretože prvú pôrodnú skúsenosť som mala takú bežnú, ako väčšina slovenských žien – minimum informácii a obrovská dôvera v personál a doktorov, no na konci s poraneniami na tele aj na duši.
Môj druhý pôrod bol zrazu úplne iný, v mojej réžii, zrazu som to vedela celé manažovať, telo ma poslúchalo a ja som mu rozumela. Hneď po pôrode som dostala ponuku od hypnoterapeutky a zakladateľky hypnopôrodu na Slovensku, že to bude pre mňa to pravé a začala som v tom vnímať obrovský potenciál. A dnes už ako psychológ môžem pracovať so ženami do hĺbky, prechádzať zlé skúsenosti, traumy a rozumiem tým zákutiam psychiky, blokom, obranným mechanizmom a dnes už stále viac a viac vidím, že to dáva zmysel a naozaj to ženám pomáha.
Spomínali ste hypnopôrod. Ako prebieha a aký je rozdiel v porovnaní s klasickým pôrodom?
Sú to techniky, ktoré pomáhajú uľahčiť ženám prirodzený pôrodný proces a vrátiť sa k našej postate. Je to návrat k bežnému správaniu všetkých cicavcov, ktorí ešte nemajú mozog preprogramovaný, prestrašený a zablokovaný. Tieto techniky nám pomáhajú cez stav hypnózy, to znamená, cez zmenený stav vedomia, ktorý je prirodzený pre pôrodný proces ho plne rozvinúť a odovzdať sa mu, pretože práve v tomto stave sa spúšťajú všetky dôležité hormóny, ktoré zabezpečujú plynulosť, rýchlosť, jednoduchosť pôrodného procesu. Namiesto toho sa v bežnej praxi na všetko dávajú syntetické preparáty, ale tie ten organizmus len rozhodia a zlikvidujú. Michel Odent upozorňuje, že mnohí zdravotníci neovládajú biológiu a fyziológiu pôrodu.
Často to prirovnávam tomu, že si predstavte, že by ste chceli ísť na veľkú potrebu a čakali by ste, že vám s tým niekto pomôže. Bol by tam ostych, blok, bolo by to jednoducho divné. Tak ako nám nevie niekto pomôcť s veľkou potrebou a skôr nám to naruší, rovnaké to je s pôrodom. Čím je žena viac vystrašená, tým viac ľudí, prístrojov, lekárov a liekov k pôrodu potrebuje. Kontrola a rozmýšľanie nemá v pôrodnom procese vôbec miesto, pretože mozog a analytické myslenie vypína činnosť maternice a pôrodný proces. Preto by sa na ženu nemalo rozprávať, pýtať sa jej, vyrušovať ju.
Všetky ženy, ktoré som sprevádzala mi povedali, že stále čakali na tú hroznú bolesť a tá bolesť vlastne nikdy neprišla, pretože telo má aj vďaka zníženej činnosti neokortexu vyššie vylučovanie prirodzených opiátov a tým zníženú bolesť a zároveň aj napätie. Ak sa vám vďaka príprave, práci na sebe a trénovaniu, zmení strach na radosť, to je základný úspech a žena má vyhraté.
Prečo sa môže pôrod zastaviť a ako na to reagovať?
Ten pôrod sa vždy zastaví z nejakého dôvodu. A sú iba dve príčiny. Jednou je vysoký adrenalín, ktorý spôsobuje stres, strach, bolesť, hystéria, nepríjemný personál, krik, hluk, strata dôvery a bezpečia. Druhá príčina je prestimulovanie a únava maternice, prípadne vysoký adrenalín a kortizol v tele dieťaťa, ktoré začne mať distres a telo stlmí činnosť maternice, aby si mohli telo ženy aj telo dieťaťa oddýchnuť. A ak to tá daná žena nevie a pôrod sa zastaví, ona vôbec netuší, čo sa v nej deje, tak súhlasí, keď príde lekár a povie: „No poďte, tak ideme dopichnúť, lebo vám to nefunguje”. A my rozbúrime ten dokonalý systém namiesto toho, aby sme rozmýšľali, že prečo sa to zastavilo.
Častokrát tie ženy, ktoré prídu k pôrodu v tom hypnopôrodom nastavení, tak lekári sa čudujú, aké sú pokojné a často im neveria, že naozaj rodia. Tieto ženy napríklad odmietajú tabletky od bolesti, pretože vedia, čo to môže spôsobiť a vlastne ich často ani nepotrebujú. Nehovorím, že sa to vždy dá. Niekedy naozaj preváži, bohužiaľ, ten tlak tých lekárov a to neustále strašenie rodiny, a riziká, a ohrozenie zdravia dieťaťa, pretože zdravotníci idú vždy cez život dieťaťa a jeho ohrozenie.
Na sociálnej sieti ste zdieľali príspevok o tom, že WHO už 10 rokov neodporúča, aby ženy rodili v polohe na chrbte. Akceptujú u nás lekári, keď im poviete, že chcete rodiť na kolenách?
Málokde v pôrodniciach to stále akceptujú. Viem, že v Boroch už to akceptujú, v Ľubovni už to akceptujú a ešte v pár pôrodniciach, pretože tu musí ísť preč ego lekára, že: „Ja to takto robím 50 rokov!” Pár jedincov sa už začína zamýšľať, prečo máme taký vysoký výskyt natrhnutí, nefunkčnosti pôrodov, zlých oziev v určitých polohách, komplikácií pri pôrode, ktoré stále dramaticky stúpajú, že to už nie je normálne.
Sme tu 60 miliónov rokov, keby to bolo také nebezpečné, tak tu už dávno ako ľudstvo nie sme. Dnes sme sa dostali do obrovských čísel narušenia prírodného procesu. Epidural spôsobuje trojtýždňový vývinový posun u bábätka, ktorý vrcholí až okolo 9 mesiaca, tak si predstavte, ako ho to zabrzdí. Prvé týždne je obdobie, v ktorom všetky orgány štartujú svoje funkcie. A tie dopady na mozog sú celoživotné, pretože často prichádza k potrebe resuscitácie, okamžitého upnutia pupočníka, rozdýchavania dieťaťa, potrebe kyslíka alebo inkubátora, pretože bolo dlho pod vplyvom opiátov a drog, prípadne iných látok, často sú vystavené obrovským dávkam syntetického oxytocínu a s tým všetkým je dnes už dokázaná súvislosť s ADHD, dysfunkciami a poruchami učenia, poruchami pamäte a pod. To všetko súvisí s tým, ako to dieťa príde na svet.
Na Slovensku sú lekári ochotní vôbec vypočuť tú matku, keď ona povie, že nechce lieky alebo v akej chce byť pri tom polohe? Sú ochotní počúvať alebo nediskutujú?
V rámci zdravotníctva existuje nejaká štátna legislatíva, potom sú vnútorné nastavenia v rámci jednotlivých pôrodníc. Ale žena je samostatne fungujúca jednotka a rovnako ako pri inom vyšetrení má právo, ktoré sa v pôrodníctve ako jedinom sektore nerešpektuje, odmietnuť čokoľvek, čo nechce podstupovať. Ona nemusí podstúpiť úkon len kvôli tomu, že niekto povie: „Ale ohrozujete seba alebo dieťa”.
Lekári sa stále pozerajú na ten najhorší scenár, nie na ten, že pravdepodobne sa to nestane. Minule mi jedna neonatologická sestra hovorí: „No ale keby ste videli, akým spôsobom tie deti vychádzajú z toho brucha a aké tam sú po pôrode hypoxie plodu.“ A keby ste sa niekedy pozreli, prečo tá hypoxia toho plodu vlastne vznikla? Že tú ženu predtým napichajú prostaglandínom, epiduralom, oxytocínom. A to dieťa tam je ako v práčke a jasné, že vyjde odkysličené a hypoxické. Syntetický oxytocín je iný než ten, čo sa nám vytvára prirodzene v mozgu. On totiž nereaguje na potreby dieťaťa a telo ženy ho nevie regulovať a tlmiť.
Aké dopady má epidurálna anestézia na dieťa?
Je tam narušená v podstate celá psychomotorika. Musíme si uvedomiť, že ten epidurál je podávaný v dávke pre dospelú 70-kilovú, 90-kilovú ženu. A dostane sa do dieťaťa, ktoré má 3,5 kg alebo 2,5 kg. A to v rovnakej sile, pretože to neznamená, že žena dostane 95 % a dieťa napríklad iba 5%. Keď si po nej žena prestane cítiť a ovládať nohy, tak si musíme uvedomiť, čo to robí s tým dieťaťom, ktoré je vo vývinovom období.
Po pôrode začína fungovať mozog, spúšťajú sa zmysly, nové neuróny, neurotransmitery, no po tejto droge sa to nedeje. Sú štúdie, kedy pozorovali deti po prirodzenom pôrode bez liekov a po epidurálke. Dieťa po prirodzenom pôrode hľadá prsník, plazí sa, plače, je aktívne a to druhé po takomto pôrode nereaguje, lebo je neurologicky a psychomotoricky odrovnané. Tieto deti sú spavé, oneskorené, plačlivé a apatické. Namiesto toho, aby sa to dieťa po príchode na svet zhlboka nadýchlo, tak sa buď nenadýchne vôbec, alebo sa nadýchne veľmi plytko. Namiesto toho, aby sa tie pľúca otvorili, tak sa im častokrát otvoria len do polovice a potom sa čudujeme, prečo má 30 % detí zo všetkých narodených detí problém s pľúcami. Kapiláry a dvorce, ktoré sa majú po pôrode naplno roztiahnuť, sa neroztiahnu. A tiež je zistené, že po odznení cca 3-4 týždňov majú tieto deti úzkosť a depresívne stavy. Je to ako po opici.
Aký má epidurálna anestézia dopad na matku?
Ak žena dostane epidurálnu anestéziu, už musí byť neustále pripojená na monitor. Je to naozaj zdravé a bezpečné, keď ju musia takto sledovať? Či správne reaguje ona, či reaguje správne jej maternica, či dieťa nemá veľkú stresovú odozvu… Najčastejšie práve kvôli epidurálnej anestézii ten pôrod nefunguje a žena potom často úplne zbytočne končí na cisárskom reze. Časté príznaky sú abscesy a hematómy v mieste vpichu, necitlivosť daného miesta aj rok po pôrode, vracanie, bolesti hlavy, dysfunkcie močového mechúra. Žena často tlačí viac ako by mala a s tým sú spojené komplikácie ako pokles maternice, inkontinencia a mnoho iného.
A aké sú dlhodobé dopady pre matku a dieťa?
Pre ženu je to vyššie riziko nástrihu hrádze, vyššie riziko cisárskeho rezu, vyššie riziko použitia klieští, vákuového extraktoru, vyššie riziko poranenia hrádze, inkontinencie, ruptúra maternice. Neskorší nástup laktácie, pretože to vlastne funguje ako odstrihnutý kábel. Epidurálna anestézia zlikviduje všetky komunikačné prostriedky a hore sa nevie, čo sa robí dole.
U dieťaťa sú to anomálie srdcovej frekvencie, my sa potom čudujeme syndrómu náhleho úmrtia, ale veď my deťom rozhľadíme srdcovú frekvenciu. Potom znížený prísun kyslíka a následkom toho problémy s okysličením. To je tá hypoxia plodu, ku ktorej paradoxne prichádza len v nemocničnom prostredí. Z 28 detí, ktoré dostanú epidurál, tak u jedného dieťaťa sa vytvorí dlhodobý problém s dýchaním a srdcovou frekvenciou.
Ak následkom toho ide žena na cisársky rez, dieťa neprejde vaginálnu cestou, nejde priamo na hruď matky a nemá baktérie, tak vzniká nezdravý a nefunkčný patologický mikrobióm, lebo je v prostredí nemocnice a nie v blízkosti zdravých baktérií z matky. Je odseparované, odlúčené, vzniká tu často prvá separačná úzkosť, pocit menejcennosti v dospelosti, ako aj strach z opustenia a ďalšie psychické následky. To sú následky medikovaného a neprirodzeného pôrodu.
Keď ste spomínali cisársky rez, tak čo je najväčší dôvod, prečo nedochádza k prirodzenému pôrodu, ale často práve k cisárskemu rezu?
Pretože pre lekára je jednoduchší „ľahký“ cisársky rez, ako „náročný“ (na psychiku a snaženie sa) prirodzený pôrod, za ktorým vidia veľa rizík. Pretože je to bezpečná operácia, ale len pre lekára. Prvé čo je prediktorom toho, či ten cisársky rez bude alebo nebude, je vyvolanie pôrodu. Ak sa pôrod ide vyvolávať, tak je veľká pravdepodobnosť, že skončí cisárskym rezom, pretože chceme dostať dieťa z brucha predtým, ako dozrelo a chceme od tela, ktoré nie je pripravené, aby už rodilo. A keď začneme vyvolávať a myslíme si „však už máte termín“, lebo však tabuľka nepustí, tak to telo nebude spolupracovať, pretože telo nie je dozreté. Ak chcem odrodiť telom, ktoré nie je na to pripravené, tak ho budem neskutočne trápiť, budem ho mechanicky ždímať, na čo potom lekári povedia: „Je to nepostupujúci pôrod“. To nie je nepostupujúci pôrod, to je nezrelosť tela.
Máte nejakú podobnú skúsenosť z praxe?
Mám ženu, ktorá za mnou prišla s problémom s dojčením. Samozrejme, bol tam epidurál, pretože to bol vyvolaný pôrod. A pri zapisovaní anamnézy som sa pýtala na pôrod a tehotenstvo, priebeh a všetko čo s tým súvisí a ona hovorí: „Viete, no ja som mala predispozíciu na veľké dieťa a odhadovali ho na 3800 gramov, takže som sa toho vyľakala.“ Lebo samozrejme každá žena si myslí, že čím väčšie bábätko, tým väčšie poranenie. A lekár povedal, že musí ísť von skôr, no tak pôrod vyvolali a dieťa vybrali. Dieťa nakoniec opäť vyvolávačkou oxytocínom aj epidurálom vybrali a vážilo iba 2800 gramov, sekli sa o jedno celé kilo a vyhlásili, že „je podvyživené, potrebuje intenzívnu starostlivosť a dokrm umelým mliekom“.
Keby ho tam nechali o týždeň dlhšie, tak to dieťa mohlo mať 3200, 3400, 3300 gramov a bolo by úplne v poriadku. Dnes je dieťatko veľmi precitlivené, plačlivé a dostáva okamžitý stres akonáhle nie je na rukách pri mame.
Ako lekár a zdravotníci dokážu ovplyvniť psychiku ženy pri pôrode?
Každý gynekológ by mal byť aj čiastočný psychológ. Stačí, keď vám na začiatku tehotenstva niekto povie, že „budete mať ťažký pôrod, lebo máte malú panvu“. Žena to bude mať v hlave a v tele až do pôrodu. Keby ten lekár vedel, že pri pôrode máme obrovské množstvo relaxínu, ktorý pomáha, aby sa nám celá panva porozťahovala, tak by nepovedal takú blbosť, pretože zdravé ženské telo nevytvorí väčšie bábätko, ako je schopné porodiť. Samozrejme, stane sa, že dieťatko je väčšie, ale telo o tom vie a má mechanizmy, aby ho porodilo. Musím s tou ženou veľmi veľa pracovať a často to v nej ostane, pretože bohužiaľ tá autorita v tom bielom plášti bude vždy silnejšia.
Prečo majú niektoré ženy problém s dojčením? Prečo sa im nevytvára mlieko?
Od spojenia dvoch buniek až po dojčenie je to stále jeden ucelený systém a keď začneme pri pôrode ten systém rozbíjať, tak to má dopad na to, či to mlieko bude „haprovať“ alebo nie. Jeden z hormónov, ktorý sa vylučuje počas pôrodného procesu, je pôrodný a dojčiaci hormón prolaktín, ktorý je spolu s oxitocínom zodpovedný za produkciu a vylučovanie mlieka. Keď je prirodzený, postupne stúpa hore počas celého pôrodu a po pôrode pomáha pri laktácii. Keď ale „dopichneme“ umelý hormón, ten vystrelí do výšky a po pôrode rapídne klesá. Každá žena má v prsníkoch mlieko už od 6. mesiaca, no my ten proces pôrodu narúšame umelým oxytocínom alebo odstrihnutím receptorov vzruchov pri epidurálke, a to sa odráža na produkcii mlieka.
Prsníky evolúčne vyhodnocujú stav po pôrode a ak dieťa po pôrode príde na prsník, je živé. Ak dieťa nepríde na prsník, je mŕtve. To, že mozog si povie, „ale však to bábätko je v inkubátore“, neznamená, že telo to chápe na fyziologickej úrovni.
Spomínali ste, že bonding pomáha produkcii mlieka. Prečo je to pre dieťa dôležité?
Je to prvotné pripútanie. Pomáha po pôrode vytvoriť veľmi vysokú hladinu rôznych hormónov, ktoré chránia aj matku, aj dieťa pred tým, aby ho matka neopustila. A aby to dieťa poznalo svoju matku a chcelo od nej papať, to spôsobuje napríklad hormón beta-endorfín. Je tam jeden veľmi zaujímavý systém, že telo ženy ešte dlho po pôrode funguje ako stimulant dieťaťa.
Matka je pre to dieťa taká wifina alebo bezdrôtové nabíjanie a svojimi vitálnymi funkciami reguluje jeho vitálne funkcie. Reguluje jeho mozgové vlny, to znamená aj spánok. Keď je dieťa v blízkosti matky, spí hlbšie. Reguluje bdenie, inteligenciu, srdcovú činnosť, dýchanie, telesnú teplotu a všetky adaptačné mechanizmy.
Inkubátor bol vytvorený pre dieťa, ktorému matka zomrela alebo s ním nemohla byť okamžite po pôrode. Každému dieťaťu bude vždy lepšie na hrudníku matky. Dnes sa konečne štúdiami potvrdzuje, že deti, ktoré sú predčasne narodené a nemajú pravidelný kontakt s matkou, ostávajú v nemoci približne o 2 týždne dlhšie.
Aké sú príčiny popôrodnej depresie? Zdá sa, že o nej počuť čoraz častejšie.
Je to práve výsledok toho, že máme narušený hormonálny systém. Žena je počas tehotenstva totálne rozbúrené more. Sme veľmi empatické, precitlivené a zraniteľné. Počas toho celého procesu sa otvára časť mozgu, kde sídli intuícia, inštinkt, vrodené vzorce, ale zároveň aj rôzne bloky a strachy. To znamená, že keď sme takéto otvorené (aj psychicky, aj fyzicky) a zraniteľné a dôjde k nejakému psychickému, fyzickému či verbálnemu útoku, alebo bolesti, znášame to oveľa horšie, pretože máme narušené všetky ochranné mechanizmy. Do toho silné lieky a tie syntetické zložky fungujú v tele ako alkohol alebo droga. Je tam častá aj úzkosť, nevyriešené financie, vzťahy. Mnoho tých žien obviňuje zo svojho poranenia pri pôrode práve dieťa, nie seba alebo lekára. Ak ešte aj bolo nechcené, môže to spôsobiť zlý vzťah s dieťaťom. Taktiež veľmi záleží od toho, či žena mala už nejaké psychické problémy pred pôrodom a v akom stave otehotnela.
Keď si predstavíte prvorodičku, ktorá nevie, čo robiť alebo koho má počúvať, tak čo by ste jej poradili?
Neexistuje instantný návod. Pripraviť seba, dieťa, telo, myseľ na to, aby som ten pôrodný proces pochopila a aby som do toho išla s istotou. Odporúčam vybrať si odborníka, ktorý rezonuje s našimi presvedčeniami. Ochota na tom pracovať a nestavať sa do role pacientky, ale zdravej rodiacej ženy.
Paradox je, že celý pôrodný proces je založený na tom, že telo vypína racio a socializačnú zložku. To znamená, že ženy, ktoré sú pripravené na pôrod, sa od ľudí trošku vzdialia a tie živočíšne pudy porodia za ne. Takto to funguje. Ale na to, aby som tomu uverila, musím ten mozog presvedčiť, a to treba urobiť ešte počas prípravy, pretože počas pôrodu už je neskoro.
