Zamysleli ste sa niekedy, prečo vaše dieťa siaha po jedle, aj keď nie je hladné? Alebo prečo potrebuje sladkosť vždy, keď sa niečo pokazí? Nový výskum ukazuje, že odpoveď môže byť omnoho bližšie, než si myslíte – priamo v spôsobe, akým s deťmi zaobchádzame doma.
Podľa vedcov z University of South Florida majú niektoré výchovné metódy zásadný vplyv na prejedanie detí. Štyri konkrétne spôsoby správania, ktoré na prvý pohľad pôsobia nevinným dojmom, môžu u detí narušiť schopnosť správne vnímať hlad a sýtosť. Výsledkom je jedenie z nudy, stresu či ako forma úniku. A to je problém, ktorý si zaslúži našu pozornosť.
1. Jedlo ako upokojenie emócií? Falošný pocit bezpečia
Kto by nechcel dieťa rýchlo utíšiť, keď plače? Mnohí rodičia volia „zaručený recept“ – obľúbenú tyčinku, sušienku či chrumky. Tým však vysielajú signál: keď si smutný, jedz. Dieťa si tak začne jedlo spájať s emóciami. Nepokoj? Koláčik. Smútok? Čokoláda. A o pár rokov neskôr máme tínedžera, ktorý si nevie predstaviť zvládanie stresu inak ako s balíkom chipsov v ruke.
2. Jedlo ako odmena? Nebezpečná hra s motiváciou
„Ak si upraceš izbu, dostaneš lízanku.“ Alebo ešte horšie: „Nedostal si dobrú známku? Dnes nebude zmrzlina.“ Poznáte to? Ide o tzv. inštrumentálne jedenie – keď sa jedlo stáva nástrojom na odmeňovanie alebo trestanie. Deti sa tak neučia jesť podľa potreby, ale podľa správania. To môže viesť k tomu, že budú jesť, len aby niečo získali – bez ohľadu na to, či sú hladné.
Skryté mínusy vegánskej stravy: Nová cesta k zdraviu či nutričná výzva?
3. Emočné jedenie – keď sa dieťa učí, že jedlo je útecha
Niektoré deti už v škôlke vedia, že po zlom dni ich čaká doma sladká kompenzácia. Rodičia im totiž dávajú najavo, že jedlo je riešením negatívnych pocitov. Takéto správanie však nepodporuje rozvoj skutočných stratégií zvládania emócií. Výsledkom môže byť prejedanie v dospelosti ako obranný mechanizmus proti stresu, úzkosti či smútku.
4. Jedlo ako nástroj kontroly – tichý narušiteľ dôvery
Niekedy rodičia používajú jedlo na „tlačenie“ dieťaťa do požadovaného správania. „Ak zješ túto polievku, môžeš pozerať rozprávku.“ Alebo naopak – „kým nedoješ, nikam nejdeš.“ Tieto vety môžu znieť nevinne, ale v skutočnosti vytvárajú nezdravý vzťah k jedlu. Dieťa nevníma jedlo ako prirodzenú súčasť života, ale ako prekážku alebo odmenu. A to môže neskôr viesť k strate kontroly nad tým, kedy a prečo vlastne je.
Výskum ukázal, že všetky tieto praktiky oslabujú schopnosť detí regulovať emócie bez jedla, čo výrazne zvyšuje riziko ich prejedania. A čím skôr sa tento vzorec vytvorí, tým ťažšie sa v dospelosti mení.
Riešenie? Skúste s deťmi hovoriť o emóciách, neponúkajte jedlo ako náhradu za blízkosť a nehľadajte v sladkostiach odmenu. Dôležité je, aby dieťa pochopilo, že jedlo je palivo, nie terapia.
Láskavé a vedomé rodičovstvo síce nedokáže zabrániť každému problému, ale môže dať deťom zdravý vzťah k jedlu, ktorý im vydrží celý život. A to je investícia, ktorá sa oplatí.
