Zima sa končí a so zvyšujúcimi sa teplotami ľudia myslia na dovolenku a kliešte na hostinu. Súvislosť je jasná: pre oba prípady sa treba vyzbrojiť imunitou.
Kliešte začínajú byť aktívne pri vonkajšej teplote od ôsmich do desiatich stupňov Celzia. Ako však upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR, tento rok zaznamenali ich výskyt rekordne skoro – už vo februári.
Malé parazity sa vyskytujú v trávnatých porastoch s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra, v záhradách, v parkoch i v lesoch. V posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien dostávajú aj do vyšších zemepisných polôh, až do nadmorskej výšky nad 1000 metrov.
Striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy.
Neradostné ochorenia
Kliešte rady prenášajú dve závažné ochorenia: lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
Lymská borelióza je multisystémové ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie borélie. Borelióza sa prejavuje pestrým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Očkovanie proti nej neexistuje.
Lepšiu ochranu máme v prípade kliešťovej encefalitídy, teda vírusového zápalu mozgu. Existuje totiž očkovanie.
Očkovanie proti encefalitíde
Zaočkovať sa môžu deti od jedného roku veku. Základné očkovanie pozostáva z podania troch očkovacích látok. Prvú dávku je najvhodnejšie aplikovať v zimných mesiacoch – v januári alebo vo februári. Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej, tretia deväť až dvanásť mesiacov po druhej.
Existuje aj skrátená schéma, kedy sa druhá dávka podáva už dva týždne po prvej. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky.
Kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky. Podrobnosti o možnosti zaočkovania, aj o prípadných kontraindikáciách povie pediater alebo praktický lekár pre dospelých.
Exotické krajiny, exotické choroby
Letná dovolenka sa môže zdať ďaleko, ale na očkovanie treba pamätať v dostatočnom predstihu. Niekedy sa totiž treba zaočkovať už dva mesiace pred cestou.
Ako upozornila cestovná kancelária Invia, lekári najčastejšie varujú pred žltačkou, meningokokmi, brušným týfusom, žltou zimnicou a besnotou.
Pri cestách do väčšiny exotických krajín nie je pre turistov očkovanie povinné. Lekári ho však odporúčajú ako základ preventívnej ochrany pred nebezpečnými chorobami, ktoré môžu po nákaze ohroziť aj život človeka.
Pozor na povinné očkovania
Existujú aj destinácie, pre ktoré platí očkovacia povinnosť. Pri jej nedodržaní môžu mať turisti dokonca do danej krajiny zakázaný vstup.
Požadovaným dokladom je takzvaný medzinárodný očkovací preukaz, o ktorý možno požiadať v ľubovoľnom očkovacom centre.
„Povinné očkovanie určuje Svetová zdravotnícka organizácia do krajín, kde je endemický výskyt žltej zimnice. Niektoré štáty môžu vyžadovať ešte očkovanie proti meningokokovým a pneumokokovým nákazám,“ uviedla primárka infekčného oddelenia Thomayerovej nemocnice Stanislava Šimková.
Očkovanie proti žltej zimnici sa vyžaduje aj pri cestách do subsaharskej Afriky, napríklad pri návšteve Kene, Konga či Ugandy. Platí aj pre väčšinu štátov Južnej Ameriky.
V ázijských krajinách môžu vyžadovať doklad o očkovaní proti tejto chorobe v prípade, že sa turista pred príchodom zdržiaval v miestach, kde nákaza žltou zimnicou hrozí.
„Dôvodom je zabrániť zavlečeniu tejto infekcie, pretože v tropických oblastiach Ázie žije komár druhu Aedes, ktorý vírus žltej zimnice môže prenášať,“ doplnila Šimková.
Cestovateľom sa odporúča, aby sa o povinnosti vakcinácie informovali na konzuláte či veľvyslanectve krajiny, do ktorej chcú vycestovať. Tamojšie orgány môžu danú povinnosť meniť podľa uváženia.
