Rok pandémie očami starostu: Uvítal by som informácie skôr, ako sa ich dozviem na tlačovke

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Milan Baďanský
Starosta Miloslavova Milan Baďanský Foto: www.miloslavov.sk

Obec Miloslavov neďaleko Bratislavy má svojou polohou a rázom špecifické postavenie. Býva tam množstvo Bratislavčanov, ktorí denne dochádzajú do zamestnania do hlavného mesta. Často pritom využívajú vlakové spojenie.

Aj pre tieto reálie je riziko šírenia ochorenia COVID-19 v obci s oficiálnymi 3 469 (údaj k 31.12.2019) obyvateľmi pomerne vysoké. O tom, ako zvládli posledný rok pandémie, aj o tom, čo sa dalo spraviť lepšie a čo by sa malo robiť inak, sme sa rozprávali so starostom obce Milanom Baďanským (SPOLU).

Ako by ste zhodnotili rok pandémie, ktorý máme za sebou, z pohľadu obcí?

Jednoznačne ako ťažký. Za tým slovom „ťažký“ je potrebné vidieť množstvo nových úloh, ktoré zo vzniknutej situácie vyplynuli. Museli sme prijímať závažné rozhodnutia zo dňa na deň, bez dostatku času na analýzu situácie. Samotné rozhodnutie, napríklad zatvorenie škôl a škôlok, bolo treba prijať okamžite. Išlo pritom o rozhodnutie so závažnými dôsledkami pre žiakov, deti v materskej škôlke, učiteľov, spôsob výučby a v neposlednom rade pre rodičov detí.

Prijímali sa protipandemické opatrenia v rámci práce obecného úradu, práce školských zariadení či údržby obce tak, aby sa zabezpečila nielen samotná ochrana ľudí, ale aj čo najbezproblémovejšia funkčnosť všetkých činností. Každé opatrenie sa týkalo a týka množstva ľudí a ovplyvňuje ich každodenný život.

Boli starostovia na niečo podobné ako pandémia pripravení? 

Určite som nebol pripravený. Nič podobné sa neočakávalo, neprebiehala nijaká príprava. Že sa môže niečo takéto udiať by mi ani vo sne nenapadlo. Úplne to zmenilo všetko, na čo sme boli pripravení, čo sme plánovali, čo sme chce robiť. Zrazu bolo veľa vecí úplne inak a vo všetkom bolo nevyhnutné zohľadniť prítomnosť pandémie.

Aké prísne opatrenia ste mali v obci počas prvej vlny pandémie? Sú veci, ktoré by ste vtedy vzhľadom na súčasné znalosti urobili inak?

Zatvorili sme školské zariadenia, fungovanie obecného úradu sme riešili v núdzovom režime tak, aby sme dokázali poskytnúť nevyhnutné služby. Podarilo sa nám zohnať všetky ochranné prostriedky a dezinfekciu v potrebnom množstve a poskytli sme seniorom ochranné rúška bezodkladne, ako aj donášku stravy a nákupy pre tých, čo to potrebovali. Dezinfikovali sme všetky vnútorné, ako aj vonkajšie priestory, kde sa mohlo vyskytovať viac ľudí, ako sú zastávky autobusov, vlakové nástupište, detské ihriská, a samozrejme, všetky budovy v správe obce.

Myslím si, že nič zásadného by som nemenil, v detailoch je vždy možné niečo robiť lepšie. Zásadným faktorom, prečo sme pomerne úspešne zvládli situáciu, bolo zloženie krízového štábu, kde sa každý chopil zadanej úlohy a robil to, čo bolo potrebné. Osobitne by som vyzdvihol ochotu nášho všeobecného lekára Petra Lipovského, že bol ochotný sa stať členom krízového štábu a jeho prítomnosť a odbornosť nám pomohla prijímať zodpovedajúce opatrenia, ako aj neskôr personálne zabezpečiť celoplošné testovania. Možno menej viditeľnú, ale nenahraditeľnú úlohu plnilo a plní so svojou podporou aj obecné zastupiteľstvo.

Ako to bolo počas druhej vlny, zmenilo sa niečo?

My sme nezvoľnili po odznení prvej vlny, ale priebežne sme si pripravovali všetok potrebný materiál, ak by sa situácia zhoršila. Zabezpečili sme pre potreby obce, zamestnancov a školské zariadenia všetky potrebné ochranné pomôcky vrátane dezinfekcie. To, čo zmenilo situáciu, bolo celoplošné testovanie a následné testovania.

Keď sa situácia upokojila, počas leta, v obciach sa ľudia vracali k bežnému životu. Keď sa vo vašej obci koncom leta mal krúžok jogy presunúť do priestorov kultúrneho domu, bol problém s vetraním a dezinfekciou po každom krúžku. Išlo o záležitosť personálnu alebo finančnú?

Všetci sme sa tešili, že by sa všetko mohlo vrátiť do „starých“ koľají, je to moja a určite túžba nás všetkých. Peniaze sú vždy problémom, či je ich veľa alebo málo, je to relatívne. Určite peniaze nehrali hlavnú úlohu. Nehovorím, že ich máme toľko, koľko by sme ich chceli mať, ale šport, kultúru a krúžky podporujeme v najviac možnej miere, ako vieme, je to pre ľudí.

Úlohy, ktoré sme plnili od začiatku pandémie vyčerpávali a vyčerpávajú nás všetkých, aj zamestnancov obce. Pravidelná dezinfekcia vonkajších a vnútorných priestorov budov a údržba obce je na hranici našich personálnych možností. Nakoniec, aj pandemické opatrenia sú o tom, aby sme zamedzili stretávaniu sa. Uvedomujem si, že nie každé rozhodnutie sa stretne s potleskom, ale snažíme sa rozhodovať v prospech zvládnutia situácie v našej obci. Myslím si, že sme to vo veľkej miere dokázali.

Viacerí starostovia sa sťažovali na komunikáciu autorít, nariadenia prichádzali neskoro alebo si v niektorých bodoch protirečili. Vnímate to tak aj vy?

Ocitli sme sa všetci v neľahkej situácii. Zmena vlády nastala vo veľmi ťažkej dobe a určite nebolo ľahké okamžite sa zorientovať a byť perfektný. Pravdou je, že nariadenia neboli vždy úplne zrozumiteľné a jasné, to je neodškriepiteľné. My sme sa snažili nastaviť rozhodovanie tak, aby sme neprenášali úskalia a nejasnosti nariadení na ľudí, ale aby naše rozhodnutia boli zrozumiteľné a nápomocné.

Minister zdravotníctva, v rámci nátlaku na vyvodenie zodpovednosti za zlú epidemiologickú situáciu, podal demisiu. Aký je váš názor na Mareka Krajčího? 

Som hlboko presvedčený, že sa to snažil robiť najlepšie, ako vedel, aj v kontexte zásadnej zmeny politickej reprezentácie. Pracovať v prostredí, kde politické záujmy hrajú významnú úlohu je nielen ťažké, ale môže skresľovať pohľad na jeho prácu, ako ministra.

Poďme k prvému celoplošnému testovaniu. Prišiel víkend počas prelomu októbra a novembra, boli ste pripravení? 

Ako som už spomenul, zloženie krízového štábu bolo zárukou toho, že urobíme veci najlepšie, ako sa vo vzniknutej situácii dá. Náš všeobecný lekár Peter Lipovský si zobral na starosť organizovanie zdravotníkov, predseda Dobrovoľného hasičského zboru Dalibor Žiaran organizáciu dobrovoľníkov a vedúci hospodárskej správy Martin Sitiar technické a materiálne zabezpečenie. Ostatní členovia štábu boli nápomocní, kde bolo treba a ja som si zobral na starosť vzájomnú koordináciu všetkých zložiek.

Všetko skúsení, zodpovední a ochotní ľudia. Za víkend sme otestovali takmer päťtisíc ľudí na piatich odberných miestach, myslím si, že naše úsilie nebolo márne a ľudia ocenili, že sme sa snažili všetko zorganizovať tak, aby celá akcia prebehla bez väčších problémov. V sobotu sa otestovalo okolo troch tisíc ľudí, ale zvládli sme to bez nejakých kritických situácií a som za to vďačný všetkým zúčastneným a ľudom za príkladnú disciplinovanosť, bez ktorej by sa to nepodarilo.

Ďalší týždeň sa už niektorí Bratislavčania vybrali na testovanie mimo svojho bydliska, báli sa radov, takže menšie obce v okolí mali zrejme väčší nápor, ako sa očakával. Bolo to aj u vás tak? 

Bolo, ale vďaka rozdeleniu času podľa abecedy a dostatku odberných miest nikto nečakal mimoriadne dlho. Viac ako tisíc ľudí bolo s bydliskom mimo našu obec, ale zvládlo sa to.

S koľkými ľuďmi ste museli pri zabezpečovaní všetkých aktivít počítať? Bol problém, že musíte pracovať s neoficiálnymi údajmi pri vybavovaní testov?

Demografia v našej obci sa však zásadne zmenila, veľká časť obyvateľov sú naozaj mladé rodiny. Počet obyvateľov už prekročil 4 000 a veľa ľudí tu nemá trvalý pobyt. Financovanie obcí a miest na počet trvalo prihlásených obyvateľov preto nie je najšťastnejšie. Podľa sčítania máme 2 443 bytov, domov a rekreačných stavieb, takže skutočný počet bývajúcich môže presiahnuť aj päťtisíc.

Vychádzali sme však z evidencie obyvateľstva. Asi 3 300 obyvateľov spadalo do kategórie povinného testovania, preto zabezpečujeme približne o 1 500 testov viac. Teraz sa účasť na testovaní pohybuje od 2 300 do 2 800 ľudí. Je to aj vplyvom toho, že viacero zamestnávateľov poskytuje svojim zamestnancom túto službu.

Čo si myslíte o plošnom či skríningovom testovaní? Malo podľa zmysel?

Určite na začiatku malo zmysel a malo sa dôsledne vyhodnotiť. A prísne dodržať, že sa osoba môže testovať iba tam, kde má trvalý pobyt alebo sa zdržuje. Určite migrácia za testovaním nie je v prospech veci. To, čo sa teraz deje, s tým nemôžem súhlasiť, nakoľko stále sústreďujeme pravidelne ľudí na jedno miesto a to môže byť príčinou zlej situácie.

Vďaka Bohu, v našej obci sú ľudia dostatočne zodpovední a obec prijímala včas a dôsledne rozhodnutia, ktoré sa týkali pandémie, svedčia o tom aj výsledky. Myslím si, že všetci by sme mali dôsledne dodržiavať hygienické opatrenia a testovať by sa mali povinne ľudia s príznakmi, napríklad aj u praktického lekára. Ale je to iba môj laický pohľad, necítim sa byť odborníkom na zdravotníctvo.

Dôchodcom v obci ste dokonca rozdávali respirátory, o koľkých ľuďoch vlastne hovoríme? 

Po tri respirátory sme odovzdali takmer 400 seniorom a chystáme sa im rozdať ďalšie, nakoľko nám to finančná situácia obce dovoľuje. Ak by sme ich nevedeli poskytnúť zo zdrojov obce, určite by sme hľadali spôsob, ako to urobiť, patria k tým najohrozenejším.

Ste od začiatku aj členom krízového štábu obce, bolo vás vraj dosť vidieť počas prvého testovania. Považovali ste celoplošné testovanie za spôsob politickej sebaprezentácie?

Neukrýval som sa a ani sa necítim ako politik. Nebojím sa akejkoľvek práce, plnil som úlohu koordinátora, aby všetko fungovalo. Určite som nemohol sedieť doma a čakať, ako to dopadne. Bol som celý čas k dispozícii. Som presvedčený, že to tak má byť.

Nepovažujem to za sebaprezentáciu, niesol som hlavnú mieru zodpovednosti za úspech aj neúspech celej akcie. A tiež nemám rád okázalosti. Celý čas, čo som starostom, tak som maximálne, ako je to len možné, dostupný pre každého. Organizácia takéhoto rozmeru je zložitá a nám sa podarila a naše úsilie nebolo márne.

Čo hovoríte na ľudí, či už starostov alebo politikov, ktorí z takejto situácie chcú „vytĺcť“ politický kapitál?

Je to uhol pohľadu. Čo sa týka funkcie starostu, je zásadne odlišná od úlohy politika. Politik si urobí svoju prácu na tlačovke alebo nejakej inej príležitosti a utiahne sa do svojho súkromia. Starosta je na očiach nielen na úrade, ale aj na ulici, v obchode, každý vie kde býva, vidí ho na ulici, s kým sa rozpráva. Proste všade, bez pracovnej doby, žije v komunite, kde pracuje. Nie každý musí súhlasiť so všetkým, ale rozhodnutia, ktoré vyhovujú všetkým nemám. 

Prišla zima a čísla sa začali zhoršovať. Aké sú aktuálne štatistiky v Miloslavove? 

Nemáme žiadne informácie o celkových počtoch chorých alebo mŕtvych, samosprávy nedostávajú takéto informácie. My vychádzame iba z výsledkov testovania v obci. Tie zverejňujeme hneď, ako máme spočítané výsledky a tie vykazujú veľmi dobrú a stabilnú situáciu. Nezaznamenali sme preto väčší problém. Ani na fungovanie záchrannej služby sme nezaznamenali žiadne sťažnosti.

V čom vidíte najväčšiu nádej, ako poraziť koronavírus? 

Myslím si, že vírus sa dokonale poraziť nedá, ale dodržiavanie hygienických opatrení a očkovanie určite zastabilizujú situáciu. Verím, že sa vrátime do normálneho života, ale chce to súčinnosť a trpezlivosť od nás všetkých.

Ako prebieha očkovanie vašich obyvateľov?

Učitelia základnej a materskej školy už mali možnosť sa zaočkovať, iné informácie nie sú samosprávam poskytované. Pokiaľ bude treba na očkovanie alebo iné potrebné veci v súvislosti so zvládnutím pandémie poskytnúť súčinnosť, sme pripravení tak urobiť.

V tomto smere by som určite uvítal, a nielen ja, ak by sme mali na úrovni samosprávy informácie o očkovaní, opatreniach, usmerneniach či nariadeniach jasné a zrozumiteľné, aby sme vedeli informovať našich občanov. Určite neslúži k dobru, keď tlačové besedy sú nosným prvkom informovanosti a nie najprv oficiálne správy doručené na všetky úrovne riadenia štátu.

Aké sú vaše očakávania na najbližšie mesiace? 

Chcem veriť a verím, že sa vyslobodíme z tejto situácie a túžim po tom, aby sme sa vrátili k obvyklému spôsobu života. Pandémia nám ukázala naše prednosti, že sme schopní zvládať krízové situácie, ale poukázala aj na slabiny na ktorých musíme popracovať. Určite musíme vylepšiť elektronickú komunikáciu a služby pre obyvateľov, tu máme rezervy. Aby si obyvateľ mohol agendu, ktorú potrebuje, vybaviť čo najjednoduchšie.

Čo vás osobne pandémia naučila ako starostu, ale aj ako človeka?

Jeden môj priateľ mi nedávno poslal taký citát, akých kolujú na internete tisíce. Neviem, ako ho presne nazvať, ale vystihuje to, čo som prežíval v poslednom období. „Dvojica sa pozná pri rozvode, bratia pri dedičstve, deti v starobe a priatelia v ťažkostiach.“

Prešiel som osobne naozaj veľmi ťažkým obdobím a boli to moje deti, môj brat, moji rodičia, moji priatelia a mnoho ďalších ľudí, ktorí pri mne stáli, aj vďaka ním som ustál víchricu v mojom v živote. Som optimistom a verím, že aj v tejto modernej dobe v čase neosobných sociálnych sieti, kde je možné na „počkanie vyriešiť každý problém“ nakoniec zvíťazí dobro a to, čomu sa hovorí zdravý rozum.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Marek KrajčíMilan BaďanskýPeter Lipovský