Slovenská vakcína proti COVID-19 by nám mohla zabezpečiť sebestačnosť, recept ponúka Kuba

Už pol roka sa na svete očkuje proti ochoreniu COVID-19, pričom vo fáze vývoja sa nachádza viac ako 300 vakcín z rôznych kútov sveta. Jednou z firiem, ktorá sa do očkovacích pretekov zapojila tiež, je aj slovenská spoločnosť AXON Neuroscience.

Táto slovenská biotechnologická firma naposledy koncom minulého roka ohlásila, že sa im podarilo úspešne otestovať terapeutické protilátky na živom víruse SARS-CoV-2. V ďalšej fáze by mali začať testovať vakcínu na ľuďoch.

NCZI spustilo registráciu na očkovanie detí vo veku od 12 rokov. Aké majú skúsenosti v zahraničí?

Môže sa zdať, že už na tom teraz nezáleží, avšak sebestačnosť v oblasti očkovania proti ochoreniu COVID-19 by sa mohla Slovensku hodiť aj do budúcna. Odborníci totiž očakávajú, že časom sa z koronavírusu stane bežná súčasť našich životov, podobne ako chrípka.

Je možné, že proti ochoreniu COVID-19 sa budeme v budúcich rokoch očkovať častejšie, doslova sezónne. Aj keď najväčší vývojári vakcín sľubujú, že ich budú v budúcich rokoch vedieť vyrábať v dostatočnom množstve, isté to nie je.

Sezónne očkovanie

Problém s možným nedostatkom vakcín sa už snažil riešiť aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO), so spoločnosťami Pfizer a Moderna rokoval o tom, že by svoje vakcíny mohli vyrábať na našom území výmenou za prednostné práva na tieto vakcíny.

Vakcíny proti COVID-19 by sa mohli vyrábať na Slovensku. Krajčí potvrdil, že začali rokovať s Pfizerom a Modernou

Tento plán však s odchodom Krajčího z ministerstva upadol do zabudnutia. Vakcín medzitým dostávame viac, než vieme minúť, nakoľko dopyt pomaly, ale stabilne klesá. Bola by pre Slovensko sebestačnosť vôbec výhodná?

Epidemiologička Katarína Naďová si myslí, že „určite áno“. Ako jednu z možností, ako si sebestačnosť v tejto oblasti zabezpečiť, vidí práve tú, že by sme vyrábali vakcíny podľa receptu inej spoločnosti a boli akousi „manufaktúrou“.

Zabezpečiť by ju mohla podľa Naďovej aj vlastná vakcína vyvinutá na Slovensku, pokiaľ by bola kvalitná a bola by na úrovni 21. storočia. „Neviem však, či sme toho schopní,“ dodáva.

Milióny antigénových a státisíce kloktacích testov ležia nevyužité v skladoch

Naráža tým nie na použitie moderných technológií, ale skôr na postup úradov. „Vidíte, chrípka je sezónna záležitosť a za tie roky sme k tomu tak nepristúpili, nevyrábame si vlastné vakcíny,“ doplnila na záver epidemiologička.

Sebestačnosť

V zahraničí nájdeme hneď niekoľko štátov, ktoré sa rozhodli ísť cestou sebestačnosti. Jedným z nich je Kuba. Vzhľadom na veľmi obmedzené finančné zdroje je vytvorenie nie jednej, ale dokonca dvoch kubánskych vakcín, malým zázrakom.

„Autor“ vakcíny nazvanej Soberana 02, čo v preklade znamená „panovník“, a riaditeľ štátneho Finlay Institute v Havane Vicente Vérez Bencomo povedal pre magazín Nature, že nemali na výber.

„Predvídali sme, že aj keď budú vakcíny v iných častiach sveta pripravené, bude trvať dlho, kým sa dostanú do krajín, ako je tá naša,“ uviedol Bencomo. Ukázalo sa, že mal pravdu. Sociálno-ekonomické rozdiely medzi krajinami sa „vďaka“ vakcínam ešte prehĺbili.

Dve vakcíny

Okrem Soberana majú Kúbanci k dispozícii aj druhú vakcínu z vlastnej kuchyne. Centrum pre genetické inžinierstvo a biotechnológie vyvinulo očkovaciu látku s názvom Abdala. Vedúcim tamojšieho vedeckého tímu je doktor Gerardo Guillén.

Ten pre denník The New York Times uviedol, že na rozdiel od amerických a európskych vakcín, ktoré boli vyvinuté novými spôsobmi, „technologická platforma, na ktorej sú založené kubánske vakcíny, sa používa už 30 rokov“.

Obe vakcíny sú „konjugované“, to znamená, že spájajú slabší antigén so silnejším s cieľom zabezpečiť silnú imunitnú odpoveď. V súčasnosti sa takéto vakcíny používajú najmä pri liečbe bakteriálnych ochorení, ako sú meningokokové alebo pneumokokové infekcie.

Pri výrobe Soberana 02 konkrétne spojili vedci fragmenty takzvaného „spike“ proteínu s deaktivovanou formou tetanového toxínu, teda silného antigénu, ktorý môže zvýšiť produkciu imunitných buniek a protilátok.

Klinické skúšky

Zdá sa, že overené technológie fungujú, aj keď ani jedna z kubánskych očkovacích látok ešte neprešla celým procesom klinických skúšok. Vzhľadom na ohnisko koronavírusu, ktoré sa od februára formovalo v Havane, totiž už Kubáncov začali hromadne očkovať.

Najmenšia krajina sveta, v ktorej sa vyvíjajú vakcíny, sa tak pripojila k Rusku, Číne či Indii, teda k štátom, v ktorých regulačné orgány povolili začatie masívneho očkovania ešte pred dokončením tretej fázy klinických skúšok.

Cieľom masívnej očkovacej kampane, ktorá začala 12. mája, ja zaočkovať v hlavnom meste aspoň 1,7 milióna ľudí. Podľa štatistík stránky ourworldindata.org sa im podarilo podať vakcínu 15,41 percentám z približne 11,33 milióna obyvateľov ostrova.

Bencomo tvrdí, že v rámci klinických skúšok dve dávky vakcíny Soberana 02 vyvolali protilátkovú odpoveď asi u 80 percent očkovaných osôb. „Aplikácia tretej, posilňovacej dávky Soberana Plus, zvýšila toto percento na 100,“ uviedol vedec.

Injekčné striekačky

Výsledky klinických skúšok oboch vakcín by mali byť jasné do konca júna. Kuba dúfa, že do augusta vyprodukuje dostatočné množstvo dávok pre celú populáciu. Diplomatické a ekonomické sankcie však výrobu značne spomaľujú.

Komplikujú obchodovanie so zahraničnými dodávateľmi, ako aj medzinárodnú humanitárnu iniciatívu, ktorá sa snaží darovať Kube dostatok injekčných striekačiek. Aby zaočkovali celý ostrov, potrebujú ich ešte asi 20 miliónov.

Mohli by sa tak stať prvým štátom a celkom možné je, že aj jediným, ktorý zaočkuje všetkých svojich obyvateľov vlastnými vakcínami.

Čo budú s vakcínami robiť potom? „Momentálne máme veľký dopyt po našich vakcínach, oveľa viac, ako by sme mohli dodať. Hľadáme preto vážne záväzky s platbami vopred, ktoré by nám umožnili investovať zdroje, ktoré nemáme, do výroby,“ dodal Bencomo.

Či Kubánci časom požiadajú o registráciu svojich vakcín Európsku liekovú agentúru (EMA) či iné podobné organizácie, jasné nie je.