Slovenskí vedci chcú navýšiť kapacitu sekvenovania vzoriek COVID-19, sledujú evolúciu vírusu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Laboratórium, testy, koronavirus
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) upravujú laboratórne postupy, aby navýšili kapacitu sekvenovania a znížili náklady na spracovanie vzoriek nového koronavírusu. Informovala o tom hovorkyňa UK Lenka Miller.

Viac o téme: Koronavírus

Spresnila, že ich plán je týždenne sekvenovať, teda určiť poradie písmen v reťazci DNA u 500 vzoriek pozitívnych na koronavírus. Ako podotkla Miller na Slovensku sa dodnes sekvenovalo menej vzoriek ako je tento týždenný plán. Zároveň dodala, že výskumné skupiny biochemikov, molekulárnych biológov a bioinformatikov z UK a virológov zo SAV sa rok zaoberajú sekvenovaním genómov vírusu SARS-CoV-2.

Zvládnuteľný cieľ

Vysvetlila, že na základe tohto procesu vedci pozorujú zmeny v genóme vírusu, teda sledujú evolúciu vírusu „v priamom prenose“. Monitoring mutácií pomáha aj pri zisťovaní, či je potrebné upraviť diagnostické postupy, pri optimalizácii stratégie očkovania či rozhodovaní o príprave alebo použití novej verzie vakcíny.

Biochemik Jozef Nosek z Prírodovedeckej fakulty UK považuje sekvenovanie 500 vzoriek týždenne za zvládnuteľný cieľ, aj keď sa to môže javiť ambiciózne. Potrebná je podľa neho dobrá organizácia a spolupráca s regionálnymi úradmi. Ozrejmil, že ak by nesekvenovali, mohol by sa vírus zmeniť časom do takej miery, že by nevedeli identifikovať infikovaných jedincov pomocou testov, ktoré používajú v súčasnosti.

Vírus mutuje neustále

„To by viedlo k podstatne rýchlejšiemu šíreniu vírusu, a tým aj k vyššiemu počtu úmrtí,“ upozornil. Vírus podľa jeho slov mutuje neustále, a preto sa budú objavovať jeho nové varianty. Z daného dôvodu je nutné zaočkovať väčšinu populácie. Čím skôr sa tak podľa neho stane, tým menej času a príležitostí bude mať vírus na zmutovanie do nových, nebezpečnejších foriem.

Miller priblížila, že vedci z UK a SAV identifikovali viacero línií vírusu na Slovensku, napríklad český, britský či juhoafrický variant. Podľa odborníkov je pomerne jednoduché určiť do akej skupiny patria jednotlivé osekvenované vzorky. „Každý z týchto variantov má totiž špecifické mutácie na určitých miestach a stačí sa pozrieť, či sú tieto mutácie vo vzorke prítomné. Genómové sekvencie vírusu potom odosielame do medzinárodnej databázy Gisaid,“ objasnila bioinformatička Broňa Brejová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Broňa BrejováJozef NosekLenka Miller
Firmy a inštitúcie Biomedicínske centrum SAVSAV Slovenská akadémia viedUK Univerzita Komenského v Bratislave