Pandémia ochorenia COVID-19 od svojho vzniku v decembri 2019 viedla k výraznému nárastu úmrtí. V Európe v roku 2020 mali najvyššie straty na životoch v severnom Taliansku, južnom Švajčiarsku či strednom Španielsku.
V regiónoch, cez ktoré vírus prerazil do Európy. Priestorové vzorce nadmernej úmrtnosti v Európe sa počas druhého pandemického roka drasticky posunuli do jej východnej časti.
Analyzovali vyše 500 regiónov
V roku 2021 mali najvyššie straty výlučne východoeurópske a stredoeurópske krajiny. Ako vyplýva zo štúdie, publikovanej vo vedeckom časopise Nature, najviac stratených rokov života zaznamenali regióny Slovenska, Maďarska a Lotyšska.
Koronavírus v tomto roku udrel skôr, počty prípadov celosvetovo stúpajú
Vedci v rozsiahlej regionálnej štúdii analyzovali 569 regiónov v 25 európskych krajinách. Analýzy na národnej úrovni totiž zatieňujú regionálne odlišnosti.
Košický kraj mal najvyššie straty
Najvyššie straty spomedzi európskych regiónov mal podľa štúdie Košický kraj. V prípade nadmernej úmrtnosti mužov ho s odstupom nasledovali dva poľské subregióny. Talianska provincia Cremona bola štvrtá.
V prípade žien bol druhý Prešovský kraj, nasledovaný niekoľkými poľskými subregiónmi. V prvej desiatke najviac postihnutých z 569 regiónov bol ešte Trenčiansky a Banskobystrický kraj.
Pohraničné oblasti sa nelíšili
Rozdiel medzi miernejším dopadom koronavírusu na západe a horším na východe Európy bol výrazný. Nemecko-poľské ani nemecko-české hranice však nepredstavovali žiadnu deliacu čiaru medzi zónami miernej a vysokej nadmernej úmrtnosti. Blízke pohraničné oblasti sa zásadne nelíšili.
Vedci vyvinuli vakcínu s potenciálom ochrániť pred viacerými koronavírusmi, dokonca aj pred neznámymi
Rozdiely medzi Východom a Západom podľa štúdie súvisia so štrukturálnymi a psychosociálnymi faktormi, ktoré majú korene v komunistickej ére. Okrem rôznej intenzity sociálnych kontaktov existuje hlboká medzera v zraniteľnosti obyvateľov.
Oneskorený hospodársky vývoj
Krajiny strednej a východnej Európy sú znevýhodnené napríklad existujúcou chorobnosťou, ktorú zintenzívňuje oneskorený hospodársky rozvoj. Nižšia dôvera v štát a autority a s tým súvisiace slabšie dodržiavanie vládnych opatrení môžu podľa záverov štúdie prameniť aj z komunistickej minulosti.
V roku 2023 bol počet úmrtí na COVID-19 oveľa nižší ako v rokoch 2020 až 2022. Svetová zdravotnícka organizácia preto 6. mája 2023 vyhlásila koniec globálnej zdravotnej núdze.
