Pani Marta Rebová pracovala v Nemocnici Zlaté Moravce od roku 1974. Nikdy z nej neodišla a nikdy by nemenila ani svoje povolanie.
Hneď po strednej zdravotníckej škole v roku 1974 začala pracovať ako detská sestra, informuje v tlačovej správe AGEL.
Opatrenia sa uvoľnili, ale pacienti na preventívne prehliadky nechodia, hovorí všeobecná lekárka
„Vždy ma bavila práca s deťmi, najviac na lôžkovom oddelení. Začínala som ako sestra pri lôžku detského pacienta, postupne som prešla všetkými prevádzkami detského oddelenia,“ spomína na svoje začiatky.
Vysnívané povolanie
Počas 46-ročného pôsobenia v v nemocnici vystriedala viacero ďalších oddelení a pozícií. Každá jej priniesla niečo nové a zaujímavé, ale najmä praktické skúsenosti.
Výber povolania nikdy neoľutovala a prácu zdravotnej sestry považuje za poslanie.
„Dnes, s odstupom času, môžem s určitosťou povedať: áno, bola to moja vysnená práca. Nemenila by som. Od detstva až doteraz rada pomáham ľuďom – skutkom, radou, povzbudením, alebo aspoň vypočutím a neviem si predstaviť, že by som robila inú prácu,“ vysvetľuje.
Najsilnejšie zážitky
Počas viac ako štyroch dekád v zdravotníctve zažila množstvo silných zážitkov, ktoré sa jej vryli do pamäti. „Napríklad sme zachránili dieťatko s pôrodnou hmotnosťou 900 gramov, bolo to v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia. Všetci sme sa tešili, no ešte viac sme boli hrdí, keď sa po rokoch vrátilo na detské oddelenie so svojím dieťatkom.“
MUDr. Jozef Sabol z nemocnice na Kramároch: Panika z Covid-19 bola priveľká a niektoré opatrenia neprimerané
„Nemôžem nespomenúť nedávny zážitok, kedy som bola na oddelení a rozprávala som sa s veľmi starou babičkou. Bola veľmi milá a nakoniec mi poďakovala za záujem, svoju vďačnosť prejavila neobyčajne – pohladila a pobozkala mi ruku. Nečakala som to, samozrejme, slzy sa nám tisli do očí. Bolo to krásne, silné a neopakovateľné. Aj takéto zážitky prináša zdravotníctvo,“ hovorí s dojatím.
Šťastné konce sú najlepšie
Práca sestry je podľa Marty Rebovej mimoriadne náročná, keďže je zaťažujúca nielen fyzicky, ale aj psychicky. Každý pacient má individuálne potreby a vyžaduje si iný prístup.
Slovenská sestrička v Rakúsku: "Verejnosť rúška ignoruje. Slovensko je v tomto oveľa ďalej."
Čo je podľa nej na tomto povolaní najkrajšie? „Z pohľadu praxe mám určite najradšej šťastný koniec, keď sa pacient vylieči a je spokojný. Keď odchádza a je tam malé ,ďakujem, sestričkaʻ. Najväčšiu radosť mám, keď mi povedia – ležal som vo vašej nemocnici a cítil som sa dobre, sestričky sa o mňa príkladne starali, boli milé, som spokojný, ďakujem. Vtedy som hrdá a zároveň šťastná, že máme také skvelé sestry, ktoré si vážim a ďakujem im za vykonanú prácu,“ opisuje.
Nepodľahnúť negatívnym emóciám
Povolanie sestry však prináša aj náročné chvíle, pretože ide o prácu s ľuďmi a ich problémami.
„Najťažšie je nepodľahnúť negatívnym emóciám, byť silná aj vtedy, keď v hĺbke duše pochybujete,“ priznáva.
Posledný deň v práci
Po 46 rokoch odchádza Marta Rebová do zaslúženého dôchodku z pozície námestníčky pre ošetrovateľstvo. Aj keď mala počas tohto dlhého obdobia pracovné ponuky z iných zariadení, ostala verná zlatomoravskej nemocnici. V utorok 30. júna v nej strávi svoj posledný pracovný deň.
