V chudobných rómskych komunitách tiká „časovaná bomba“, koronavírus nemusia zvládnuť

Ilustračná fotografia. Foto: SITA/Radoslav Maťaš

Rómovia v chudobných komunitách bez hlbšej zainteresovanosti štátu riziko nákazy koronavírusom sami nezvládnu. Tvrdí to takmer 40 zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí apelujú na vládu SR, aby upriamila pozornosť na vylúčené rómske komunity pri prevencii tohto ochorenia.

Cieľom výzvy je presmerovanie pozornosti z roviny šírenia stereotypných negatívnych správ z rómskych komunít na príklady dobrej praxe. Agentúru SITA o tom informoval riaditeľ eduRoma a spoluautor výzvy Vlado Rafael.

Chudoba ako rizikový faktor

Signatári výzvy pripomínajú, že Inštitút zdravotnej politiky Ministerstva zdravotníctva SR niekoľkokrát vo svojich vyhláseniach prízvukoval riziko šírenia pandémie v rómskych marginalizovaných komunitách (MRK), ktoré prirovnal k „časovanej bombe“. „Aj keď nevieme, či sa táto hrozba naplní, chceme byť na ňu pripravení,“ uvádza sa vo výzve.

Ďalej upozorňujú, že životné podmienky ľudí žijúcich vo vylúčených komunitách majú za následok ich horší zdravotný stav. „Šírenie nákazy v chudobou postihnutých lokalitách s vyššou hustotou obyvateľstva sa zároveň spája s rizikom geometrického nárastu infikovaných, na ktoré naše zdravotnícke zariadenia nie sú pripravené. To by v konečnom dôsledku sťažilo prístup k zdravotnej starostlivosti všetkým ľuďom na Slovensku,“ prízvukuje výzva.

V krízových štáboch by mali byť aj zástupcovia iniciatív

„Za necelé dva týždne sme boli svedkami mnohých pozitívnych príkladov svojpomoci, obetavosti, solidarity a zodpovednosti, ktoré je potrebné tlmočiť širokej verejnosti. Mnoho Rómov pristupuje k veci s vážnosťou a zodpovedne. Mnoho ľudí sa obetuje, aby pomáhali a šírili osvetu,“ uviedla autorka výzvy Ingrid Kosová.

Podľa Rafaela je potrebné verejne upriamiť pozornosť na riziká, ktorým čelíme v prípade, ak pandémia prepukne v marginalizovaných komunitách. „Je dôležité, aby k plánovaniu boli do krízových štábov prizývaní aj zástupcovia iniciatív, ktoré pôsobia v teréne, spájajú dobrovoľníkov a mimovládne organizácie, a tiež aby bol do riešenia rovnocenne prizvaný aj Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý má byť koordinujúcim orgánom týchto iniciatív,“ podotkol.

Pomohli by mobilné testovacie stanice

Podľa signatárov výzvy je nutné vypracovať krízový plán v prípade šírenia pandémie v týchto oblastiach a prioritne zabezpečiť zriadenie mobilných testovacích staníc za účelom preventívneho testovania. A to najmä v lokalitách s cestovateľskou anamnézou.

Takisto odporúčajú vyčleniť priestory, ktoré by v prípade výskytu nákazy mohli slúžiť ako ochranné karanténne stanice. Zároveň je potrebné zabezpečiť aj distribúciu dostatočného množstva liekov pre ľudí v núdzi v prípade akútnej potreby.

Uzavretie lokalít za pomoci silových zložiek a armády SR vnímajú signatári ako krajnú alternatívu, ktorá by mohla u ľudí v komunitách vyvolať paniku a nepokoje. „Tento krízový scenár si niektorí primátori či starostovia miest a obcí veľmi dobre uvedomujú a zhostili sa zodpovednosti za svojich občanov ukážkovo. Štát ich však nesmie nechať osamotených,“ konštatujú.

Niektorí nemajú prístup k pitnej vode

So znením výzvy na vytvorenie krízových riešení sa stotožňuje a plne ho podporuje aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. „Čelíme špecifickej situácii, v ktorej má prioritu právo na ochranu zdravia a života. Medzi mimoriadne ohrozené skupiny patria seniori či ľudia so zdravotnými komplikáciami, ľudia bez domova, no dôležité je chrániť tiež ľudí z marginalizovaných komunít, ktorí žijú aj v oblastiach s obmedzeným alebo žiadnym prístupom k pitnej vode. Obmedzené možnosti dodržiavania hygieny v takomto čase môžu spôsobiť neodvrátiteľné škody na životoch a zdraví. V takejto situácii je nevyhnutné prijímať rýchle a účinné opatrenia proti šíreniu nákazy,“ uviedla ombudsmanka.

Dodala, že verí, že krízový štáb bude venovať dostatočnú pozornosť marginalizovaným komunitám, ako aj ďalším ohrozeným skupinám. Agentúru SITA o tom informovala jej hovorkyňa Michaela Pavelková.

Od 12. marca platí na Slovensku pre koronavírus mimoriadna situácia. V tejto súvislosti boli v krajine zavedené viaceré obmedzenia na zamedzenie šírenia ochorenia, vrátane zatvorenia výchovno-vzdelávacích zariadení od 16. marca na 14 dní. Vláda SR tiež pristúpila k vyhláseniu núdzového stavu pre celý sektor zdravotníctva.

Zatvorené sú maloobchodné prevádzky a prevádzky so službami, pričom sa to netýka potravín, drogérií, lekární či vybraných služieb, akými sú napríklad banky či poisťovne. Aktuálne je na Slovensku potvrdených 185 prípadov koronavírusu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Mária PatakyováMichaela Pavelková
Firmy a inštitúcie IZP Inštitút zdravotnej politiky