Vyplýva to z výsledkov online prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke 568 respondentov so skúsenosťou s dlhodobou starostlivosťou
Chorým a odkázaným, ktorí potrebujú dlhodobú starostlivosť, chýbajú informácie o možnostiach umiestnenia vo vhodnom zariadení. Alebo v prípade umiestnenia narážajú na nezáujem personálu či rôzne „dobrovoľné“ príplatky.
Vyplýva to z výsledkov online prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke 568 respondentov so skúsenosťou s dlhodobou starostlivosťou v rámci projektu prípravy Stratégie dlhodobej starostlivosti. Informovala o tom Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP).
Dlhé čakanie
Ako sa uvádza v tlačovej správe, prieskum ukázal, že téma dlhodobej starostlivosti o pacientov, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu už nedokážu o seba postarať bez pomoci druhých, sa v praxi nerieši dostatočne.
„Jedným z najvážnejších problémov sú, samozrejme, chýbajúce kapacity a s tým súvisiace čakacie lehoty,“ tvrdí AOPP.
Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok.
„Kapacity zariadení sociálnych služieb a lôžok určených na dlhodobú starostlivosť už dnes nestačia. Navyše, spolu so starnutím populácie a predlžovaním života, budeme týchto kapacít potrebovať čoraz viac. Malo by byť preto prioritou začať tento problém riešiť čo najskôr,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Budú treba nové lôžka
Šéfka AOPP súhlasí s plánom, že v rámci stratifikácie lôžok sa časť nevyužívaných lôžok pretransformuje na lôžka dlhodobej starostlivosti.
„Zároveň je však potrebné v spolupráci s VÚC a samosprávami obcí dobudovať aj nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb, a to či už verejných alebo neverejných poskytovateľov,“ tvrdí.
Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti totiž predstavuje riziko menej kvalitnej starostlivosti o takéhoto pacienta, ale aj tlak na rodinu a príbuzných.
Tá totiž často preberá starostlivosť namiesto špecializovaných zariadení.
Ľudia podľa Lévyovej dnes ani nemajú kde hľadať kompletné informácie a len ťažko sa orientujú v systéme.
„Zlepšenie dostupnosti informácií by malo byť jednou z prvých vecí, ktoré sa v rámci stratégie dlhodobej starostlivosti zrealizujú,“ zdôraznila.
Prieskum ukázal, že v súčasnosti tento systém informovanosti nefunguje.
Najčastejšie získavajú ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba, informácie od lekára, a to v 57 % prípadov. Ďalším zdrojom sú pre nich priatelia a rodinní príslušníci, a to až v 40 % prípadov.
Naopak, najmenej nápomocnými sú sociálni pracovníci, ktorí pomohli len 16 % opýtaných, a samosprávy, ktoré boli zdrojom informácie len pre 19 % opýtaných.
Zostane to na rodine
Vzhľadom na chýbajúce kapacity zostáva dlhodobá starostlivosť na rodinných príslušníkoch.
Až 71 % respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne. Len každý piaty opatrovník však zároveň poberal za to aj príspevok na opatrovanie.
Rodinní príslušníci, ktorí sa starajú o dlhodobo chorých v domácom prostredí, často vyhľadávajú pomoc profesionálov, najmä ak je potrebné zabezpečiť zdravotné ošetrenie.
Najčastejšie spolupracujú so všeobecným lekárom alebo so špecialistom – 45 %, so sestrou z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) – 21 % a v akútnych prípadoch s lekárskou službou prvej pomoci – 15 %.
Viac ako polovica opýtaných bola celkovo spokojná so službami a poskytovaním služieb ako v zariadeniach sociálnych služieb, tak aj v zdravotníckych zariadeniach.
Tí nespokojní sa najviac sťažovali na personál, ktorý sa o ich blízkych staral. Výrazne najviac sťažností, až 46 %, bolo na zdravotnícky personál v zdravotníckych zariadeniach.
„Riešiť tento problém by mal aj projekt stratifikácie nemocníc, v rámci ktorého sa počíta s tým, že na jedno lôžko bude pripadať viac zdravotníkov, ako je to v súčasnosti. To pomôže nielen zlepšiť pracovné podmienky a znížiť pracovné zaťaženie zdravotníkov, ale zároveň vytvorí čas a priestor na kvalitnejšiu a individuálnejšiu starostlivosť o pacientov,“ vysvetľuje Lévyová.
Vo viac ako polovici prípadov opýtaní popisovali, že tesne pred úmrtím sa ich príbuzným nedostávalo toľko starostlivosti a pozornosti od personálu, ako by očakávali.
Neprimerané príplatky
V prieskume sa viac ako polovica respondentov (54 %) vyjadrila, že za „kvalitnejšiu starostlivosť“ si potrebovali priplácať. Polovica z opýtaných takéto príplatky nepovažuje za primerané.
Prieskum podľa Lévyovej ukazuje, že zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok financií, na čo, doslova, dopláca pacient.
“Na jednej strane je potrebné upraviť financovanie dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od nákladov s tým spojených. Na strane druhej, mali by sme zvážiť možnosť pripoistenia sa pre prípad nadštandardnej dlhodobej starostlivosti v budúcnosti,“ uviedla Lévyová.
Online prieskum na vzorke 568 respondentov pod názvom „Zlepšenie zdravotno-sociálnej starostlivosti pre ľudí v potrebe dlhodobej starostlivosti na Slovensku“ bol realizovaný od 10. mája do 10. júna 2018 v rámci projektu „Stratégie dlhodobej starostlivosti“.
Výsledky prieskumu boli následne na pracovnej úrovni konzultované s predstaviteľmi odbornej a širokej verejnosti.
Na projekte pod gesciou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti spolupracujú zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Asociácie na ochranu práv pacientov SR.
