Európska komisia (EK) v spolupráci s Európskou alianciou pre krv (EBA), Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi už od apríla podporuje štúdiu využitia plazmy rekonvalescentov na liečbu pacientov s COVID-19.
Viac o téme: Koronavírus
Z údajov 27 členských štátov, ktoré zahŕňajú najmä informácie o darovanej plazme rekonvalescentov a o výsledkoch pacientov po jej transfúzii, sa snažia zistiť, aká je účinnosť tejto liečby.
Odborníci v Londýne už odpovede na tieto otázky majú, ale nemožno ich považovať za dobré správy. Výsledky z Číny pritom ešte na začiatku pandémie nového koronavírusu spôsobili vo vedeckej komunite pozitívny rozruch.
Ako to funguje?
U ľudí, ktorí sa z ochorenia COVID-19 zotavili, sa v krvi vytvára prirodzená obrana, teda protilátky. Nachádzajú sa hlavne v plazme. Plazma z krvi zotaveného pacienta sa preto môže použiť na výrobu dvoch prípravkov.
Alternatíva k vakcíne proti COVID-19. Vedci testujú lacnejšie a pohodlnejšie, ale krátkodobejšie riešenie
Prvým z nich je rekonvalescentná plazma, čo je plazma obsahujúca protilátky. Druhým je hyperimunný imunoglobulín. Ide o koncentrovanejší prípravok, ktorý obsahuje viac protilátok.
Novú mutáciu koronavírusu niektoré PCR testy nevedia odhaliť. Ako sú na tom tie na Slovensku?
Rekonvalescenčná plazma a hyperimunný imunoglobulín sa úspešne používajú na liečbu iných respiračných vírusov. Takáto liečba je tiež všeobecne dobre tolerovaná. Aj tu sa však môžu vyskytnúť nežiaduce účinky.
Štúdie z celého sveta
Vedci z Londýna preto začali hľadať klinické štúdie, ktoré by sa týkali liečby rekonvalescentnou plazmou alebo hyperimunným imunoglobulínom v prípadoch ľudí, u ktorých bol diagnostikovaný COVID-19.
Vážnosť ochorenia COVID-19 súvisí aj s génmi. Vedci zistili, kto je najviac ohrozený
Chceli vyhodnotiť čo najviac štúdií s celého sveta, aby zahŕňali účastníkov akéhokoľvek veku, pohlavia, etnického pôvodu alebo závažnosti ochorenia. Našli 19 ukončených štúdií, ktoré boli robené dokopy na 38 160 účastníkoch.
Našli aj dve randomizované kontrolované štúdie (RCT), ktorých sa zúčastnilo dokopy 189 ľudí. RCT sú klinické štúdie, v ktorých sú ľudia náhodne rozdelení do skupín (intervenčná, t.j. liečená skupina alebo kontrolná, t.j. neliečená skupina).
Negatívne výsledky
Vedci z Londýna pre posúdenie, či je rekonvalescentná plazma pre liečbu COVID-19 účinná, vyhodnotili práve výsledky z RCT štúdií, nakoľko sú presnejšie. Jediným pozitívnym zistením však bolo, že rekonvalescenčná plazma môže znížiť šancu, že bude pacient potrebovať podporu dýchania.
Ani divadlá, ani reštaurácie. Toto sú miesta, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou nakazíte koronavírusom
„Zistili sme niekoľko závažných nežiaducich účinkov, ktoré by mohli súvisieť s rekonvalescenčnou plazmou, vrátane smrti, alergických reakcií alebo respiračných komplikácií,“ napísali autori štúdie o negatívnych zisteniach.
Ešte v apríli tohto roka pritom svet potešili výsledky z Číny. Kolektív vyše dvadsiatich lekárov z Národného výskumného centra vo Wu-chane podrobne opísal desať závažných prípadov, keď chorým podali transfúziu od darcu, ktorý prekonal koronavírusovú infekciu.
Čínska štúdia
Výsledky boli povzbudivé. Väčšine pacientov sa po zavedení tejto liečby ihneď zvýšil počet protilátok v krvi. Jeden pacient po transfúzii očervenel v tvári, ale u žiadneho z nich sa nevyskytli závažné nežiaduce účinky.
Analytici v súvislosti s COVID-19 menia optiku. Nové údaje o hospitalizovaných a mŕtvych ich zaskočili
U všetkých pacientov v priebehu jedného až troch dní po podaní séra vymizli alebo sa značne zlepšili symptómy spojené s horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou či bolesťami v hrudníku. Výrazné zlepšenie stavu pľúc postihnutých léziami potvrdila aj počítačová tomografia.
Žiadna z nasledujúcich svetových štúdií však už priamo nepreukázala účinky tejto liečby. Podľa londýnskych vedcov to môže súvisieť s prirodzeným vývojom ochorenia, inými spôsobmi liečby, ktoré boli aplikované alebo, bohužiaľ, aj s rekonvalescenčnou plazmou.
