Terapia je určená najmä pacientom s vredmi predkolení, diabetickými defektmi, nehojacimi sa ranami po operačných výkonoch či imobilným pacientom s preležaninami.
Vo všeobecnej nemocnici s poliklinikou v Levoči v stredu po prvýkrát aplikovali larvoterapiu. Ide o súčasť nových liečebných a vyšetrovacích metód, ktoré zavádza tamojšie chirurgické oddelenie.
„Terapia larvami predstavuje jednu z možností liečby chronicky dlhodobo sa nehojacich rán, keď sa do rany aplikujú larvy muchy bzučivky, ktorých hlavných úlohou je vyčistiť ranu,“ vysvetlil primár chirurgického oddelenia Edward Huľo.
V rámci regiónu ide o novinku, takýto druh terapie nie je podľa neho na Slovensku štandardom. V levočskej nemocnici ju zaviedli v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Lekári v levočskej nemocnici v stredu aplikovali pacientovi 200 malých muších lariev, ktoré mu odstránia z chronickej, dlhodobo sa nehojacej rany odumreté tkanivo.
Liečba chronických rán sa vykonáva na ambulancii, určená je najmä pacientom s vredmi predkolení, diabetickými defektmi, nehojacimi sa ranami po operačných výkonoch či imobilným pacientom s preležaninami. „Pacient so zle hojacou sa ranou potrebuje širokú, často multidisciplinárnu diagnostiku a komplexný odborný prístup, nielen lokálne ošetrenie,“ vysvetlil primár.
Okrem štandardnej a takzvanej vlhkej terapie preto nemocnica ponúka terapiu larvami. „Je to jedna z možností v prípade, ak ostatné možnosti nezaberajú. Jej výhoda spočíva v tom, že larvy sa dostanú aj do miest, kam sa my chirurgicky nedostaneme, pretože by to bolo buď na úkor zväčšenia rany alebo operačného riešenia. Tieto larvy sa dostanú aj do zákutí, vyčistia ranu ako malí chirurgovia,“ uviedol zástupca primára Ľubomír Strelka.
Proces čistenia sa v tomto prípade uskutočňuje prostredníctvom viacerých mechanizmov. „Ide o mechanické rozrušovanie odumretých tkanív, ďalej požieranie baktérií, ktoré sa v rane nachádzajú, a rovnako rozpúšťanie odumretých tkanív slinami, obsahujúcimi látky uľahčujúce toto rozpúšťanie,“ vysvetlil primár chirurgie.
Podľa Strelku pacient môže vnímať pohyby larvy, no tie sa neaplikujú priamo na telo, ale v takzvaných bio vreckách. „Nie sú rozlezené po rane, ale sú vo vreckách, v ktorých sú akoby uväznené, no majú dostatočne veľké póry na to, aby dokázali to čistenie realizovať. Je to aj praktickejšie pri ich odstraňovaní,“ vysvetlil.
Ako často je potrebné takúto terapiu absolvovať, záleží podľa lekárov od pacienta. „Môže sa stať, že u niektorých rán to nemá efekt, je to vysoko individuálne,“ uviedol Strelka. Nie u každého totiž musí byť terapia účinná, rovnako s ňou musí pacient súhlasiť.
„Ostatné kontraindikácie sú relatívne, niektoré štúdie popisujú, že pokiaľ je infekcia už v kosti, ten efekt je otázny, sú ale naproti tomu štúdie, ktoré vykazujú efekt aj u takýchto ťažkých lokálnych rán,“ dodal Huľo. Oddelenie všeobecnej a úrazovej chirurgie, pod ktorú spadajú aj všetky odborné ambulancie, je kmeňovým oddelením nemocnice, poskytujúce komplexnú chirurgickú starostlivosť v rámci akútnej a elektívnej medicíny.
