Vakcínou Janssen sa u nás hromadne začne očkovať na jeseň. Nemci vraj vedia, prečo spôsobuje krvné zrazeniny

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Virus Outbreak Johnson Johnson Vaccine
Vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson. Foto: ilustračné, SITA/AP

Britské regulačné úrady minulý týždeň v piatok oznámili, že povoľujú použitie jednodávkovej vakcíny od spoločnosti Johnson & Johnson. Stala sa tak štvrtou očkovacou látkou proti ochoreniu COVID-19, ktorú v krajine schválili.

V Spojenom kráľovstve totiž opäť stúpa počet nových prípadov infekcie vírusom SARS-CoV-2. Denné prírastky nakazených sú síce omnoho nižšie, ako počas vrcholu druhej vlny pandémie v polovici januára, no Briti majú obavy, preto sa so schválením ponáhľali.

Podľa vedcov nárast infikovaných koronavírusom nie je prekvapením. Predpokladajú však, že rýchla vakcinačná kampaň pomôže krajinu ochrániť. Aj preto mnohí schválenie vakcíny od Janssen-Cilag International NV patriacu pod skupinu Johnson & Johnson vítajú.

Schválená, no ešte ju nemajú

Profesor Arne Akbar, prezident Britskej imunologickej spoločnosti (BSI), však upozorňuje na to, že dodanie vakcíny má Veľká Británia naplánované na neskoršie obdobie tohto roka, takže jej schválenie nemá okamžitý dopad na súčasnú situáciu.

Napriek tomu Akbar tvrdí, že táto očkovacia látka „bude dodaná v pravý čas“. Naráža tým na stále prebiehajúcu štúdiu, ktorá hodnotí potrebu podania ďalšej posilňujúcej dávky neskôr v tomto roku.

„Jej výsledky budú dôležité pri určovaní toho, ako možno čo najlepšie využiť zásoby tejto vakcíny po jej príchode,“ uviedol Akbar.

Na záver dodal, že s účinnosťou 67 percent pri zastavení infekcie a 85 percent pri prevencii závažného ochorenia bude Janssen „dôležitým nástrojom na zastavenie šírenia COVID-19 v našich komunitách“.

Ako u nás?

Na Slovensku sa touto vakcínou zatiaľ stále neočkuje, aj keď aktuálne je podľa hovorkyne Ministerstva zdravotníctva SR Zuzany Eliášovej na sklade približne 19-tisíc dávok. Malo ich tu však do konca mája byť takmer 70-tisíc.

Prečo sa ňou stále neočkuje?

„Touto vakcínou, ktorá je jednodávková, sa primárne bude očkovať prostredníctvom výjazdových očkovacích tímov,“ uviedla pre portál vZdravotníctve.sk Eliášová.

Navyše, rovnako ako v Spojenom kráľovstve, aj my očakávame najväčšie dodávky americkej očkovacej látky až v treťom a štvrtom kvartáli tohto roka, takže k väčšine obyvateľov sa zrejme dostane až na jeseň.

Dovtedy už by malo byť jasné, či je táto vakcína úplne bezpečná. Koncom marca totiž v USA zaznamenali prípady krvných zrazenín u Američanov, ktorí dostali očkovaciu látku Johnson & Johnson.

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), ako aj Európska lieková agentúra (EMA) však po dôkladnom skúmaní nakoniec bezpečnosť vakcíny potvrdili.

Krvné zrazeniny

Nemeckí vedci tvrdia, že medzitým prišli na to, prečo môžu vektorové vakcíny od spoločností AstraZeneca a Johnson & Johnson spôsobovať naobvyklé krvné zrazeniny. Podľa Business Insider za to môže mechanizmus podávania týchto očkovacích látok.

Všetky vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú v Európskej únii registrované, fungujú tak, že do tela dodávajú kúsok genetického kódu. Ten naučí telo vytvárať neškodnú časť vírusu, ktorá vyvolá imunitnú odpoveď.

Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať. Rozdiel medzi vektorovými a mRNA vakcínami, akými sú tie od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna, je v zásade jediný.

Vakcíny, ktoré používajú technológiu mRNA, dodávajú genetický materiál do tekutej časti bunky. Vakcíny na báze adenovírusu, ako sú AstraZeneca aj Sputnik V, ho dodávajú do centrálnej časti bunky nazývanej jadro.

Vedci sa nezhodnú

Podľa tímu vedcov z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom práve v tom spočíva problém. Zatiaľ čo sa neškodná časť vírusu vytvára v jadre, kúsky genetického materiálu môžu uniknúť a vytvárať „mutantné“ proteíny, ktoré cestujú po celom tele.

Nemeckí vedci tvrdia, že steny krvných ciev reagujú na tieto proteíny, čo spúšťa tvorbu krvných zrazenín. Ich hypotéza však nebola dokázaná. Vedci z Bristolskej univerzity v októbri naopak uviedli, že proteín vo vakcíne v ľudských bunkách „dodržiava“ genetické pokyny.

Existujú aj ďalšie hypotézy. Jednou z nich je, že krvné doštičky, ktoré spôsobujú zrážanie krvi, sa po očkovaní aktivujú, a tak spôsobujú zrazeniny. Vedecké názory sa v tejto otázke rozchádzajú, jasné je len to, že mladé ženy mali zrazeniny častejšie ako iné skupiny.

Vedci tvrdia, že u starších ľudí je pravdepodobnosť vzniku zrazenín nižšia, pretože ich imunitná odpoveď je slabšia. Dodali tiež, že ženy majú prirodzene silnejšie imunitné odpovede ako muži.

Pozitívne treba vnímať to, že výskumy prebiehaju ďalej, aj v spolupráci s vývojármi vakcíny, čo znamená, že na jeseň, keď sa vakcínou Janssen začne na Slovensku očkovať, bude už jasné, komu by sa podávať nemala vzhľadom na riziká.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Arne AkbarZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie BSI Britská imunologická spoločnosťEMA Európska lieková agentúraFDA Úrad pre kontrolu potravín a liečivGoetheho univerzita Frankfurt nad MohanomJanssen-Cilag International NVJohnson & JohnsonMZ Ministerstvo zdravotníctva SR