Slovenská republika v rámci Národnej očkovacej stratégie proti ochoreniu COVID-19 plánuje postupne zaočkovať 65 percent obyvateľov, čo predstavuje približne tri milióny Slovákov. Kedy to však bude?
Dodávky vakcín neprichádzajú v takom tempe, ako výrobcovia sľubovali a krajiny Európskej únie (EÚ) už s nimi medzitým začali medzi sebou obchodovať. Riešením pre Slovensko by mohla byť výroba vakcín na našom území.
Veľká Británia po urovnaní sporu s EÚ očakáva plynulé dodávky vakcín
Slovenská spoločnosť AXON Neuroscience pracuje na vlastnej vakcíne proti vírusu SARS-CoV-2, avšak nezdá sa, že by sa k výsledku dostali v rozumnom čase.
Domáca výroba
„Podľa medializovaných informácií slovenskí vedci vyvíjajúci vakcínu nedostali od štátu nejakú výraznejšiu podporu, čo je určite jeden z dôvodov, prečo tu výskum nenapreduje tak rýchlo, ako u premiantov v zahraničí,“ myslí si Dušan Zachar.
Analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) tiež tvrdí, že pri vývoji a výrobe vakcíny ide o celosvetovú súťaž, kde finančne, kapacitne či odborne „slabší“ nemajú šancu. Podľa Zachara zaostávajú a je tam riziko, že ich investícia nebude efektívna.
Slovenská vakcína proti COVID-19 je o krok vpred, na živom víruse otestovali prvé protilátky
Cestou by mohlo byť začlenenie slovenského tímu do medzinárodnej spolupráce, kde je „silný“ partner. Ako hovorí analytik INEKO, pomohlo by to dosiahnuť efekt zdieľania kapacít a know-how a minimalizovalo by sa tým riziko neúspešnej investície.
Rokovania s farmafirmami
Šancou pre Slovensko by mohla byť dohoda so spoločnosťami, ktoré už vakcíny vyrábajú. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) o tejto možnosti hovoril už v polovici januára.
Pre portál v Zdravotníctve.sk potvrdil, že štát má eminentný záujem, aby sa na Slovensku vyrábali vakcíny od konzorcia Pfizer a BioNTech, ako aj od spoločnosti Moderna.
Na otázku, či už sa o tom rokuje, odpovedal: „Áno, nebudem to viac konkretizovať, ale potvrdzujem, že máme eminentný záujem.“
Fabrika na vakcíny
Vláda už v minulosti v súvislosti s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zvažovala, že by sa na Slovensku vyrábali očkovacie látky. Pred dvanástimi rokmi preto schválila projekt fabriky na vakcíny.
Vakcinačný nacionalizmus je morálnym zlyhaním, šéf WHO varuje pred predĺžením pandémie
Tajná fabrika, o ktorej sa verejnosť dozvedela v podstate až keď bola v roku 2012 dostavaná, stála spolu 20 miliónov eur, pričom samotná budova s pozemkom v Malackách stála 12,5 milióna a vybavenie ďalších 7,5 milióna.
Šarišské Michaľany
Fabrika na vakcíny sa však nikdy nevyužila. Dôvodov je, podľa vtedajšieho riaditeľa Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromíra Pastoreka, neskoršieho splnomocnenca vlády pre výskum a inovácie, viacero.
„Celá iniciatíva vyšla z pracovníkov Imuna Pharm Šarišské Michaľany, ktorí ešte pod značkou Imuna vyrábali alebo pripravovali chrípkové vakcíny,“ uviedol Pastorek na margo začiatkov nápadu s fabrikou na výrobu vakcín.
Firma Moderna tiež zníži plánovanú dodávku vakcíny, informovala už taliansku vládu
Ešte prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) preto chcela fabriku postaviť práve v Šarišských Michaľanoch, kde sa štátu núkali pozemky za jedno euro. Vláda Ivety Radičovej však nakoniec rozhodla inak a kúpili pozemok pri Malackách za 450-tisíc eur.
Stopka projektu
Nakoľko v okolí pozemku chýbala potrebná infraštruktúra, spoločnosť Imuna, rovnako ako aj ostatné súkromné farmaceutické firmy, stratili o fabriku záujem. Preto dostal projekt v Malackách 2. augusta 2012 stopku.
Ministerstvo zdravotníctva SR vtedy vydalo pokyn, aby sa budova a pozemok zakonzervovali tak, aby ich bolo možné neskôr využívať. O nedokončený a nevyužívaný objekt sa ďalej starala Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR), až kým sa ho v roku 2018 nerozhodli odpredať.
Európska únia potvrdila, že zavádza kontroly exportu vakcín proti koronavírusu
Kupca sa nájsť nepodarilo, fabrika preto prešla do správy rezortu zdravotníctva. Portál vZdravotníctve.sk sa pýtal ministerstva, či ju nezvažujú využiť v súčasnej kritickej situácii, no odpoveď z tlačového oddelenia bola, že budova „nie je na tieto účely vhodná“.
Otázkou teda je, kde by sa vakcíny proti COVID-19 vyrábali, ak nie v malackej fabrike. Tiež, na čo by vhodná bola?
Milióny na nákupy
Hlavným cieľom projektu bolo podľa Pastoreka v budúcnosti ušetriť. Vždy, keď sa museli akékoľvek vakcíny nakúpiť na poslednú chvíľu, stáli štát veľa peňazí. Zároveň, kvôli dlhodobému nízkemu záujmu o očkovanie sa často stávalo, že náklady ešte vzrástli.
„Kúpilo sa určité konkrétne množstvo vakcín a minulo sa z toho len pár percent. Z toho však vzišli ďalšie náklady, aby sa neaktuálna alebo vyexpirovaná vakcína zlikvidovala, čo nebolo to veľmi ekonomické,“ vysvetľuje Pastorek.
Vďaka opatreniam proti šíreniu koronavírusu sa spomalil aj nárast ďalších respiračných ochorení
Idea bola podľa neho vyslovene taká, že fabriku v Malackách si bude prenajímať Imuna Šarišské Michaľany, ktorá mala v portfóliu aj iné výrobky ako len vakcíny. V prípade, že by hrozila pandémia, tak by išlo všetko bokom a prešlo by sa na výrobu vakcín.
„Musím však upozorniť, že vždy sa uvažovalo o chrípke,“ uvádza Pastorek.
Technologická náročnosť
Časť zariadenia, ktoré sa do fabriky nakúpilo, sa využíva v Biotechnologických laboratóriách SAV a slúži na výskum nových biofarmaceutík. Avšak vzhľadom na nové technológie, ktoré sa pri vývoji vakcíny proti COVID-19 použili, tieto stroje podľa Pastoreka nie sú vyhovujúce.
Maďarsko schválilo vakcínu od čínskej firmy Sinopharm, premiér Orbán jej najviac verí
„Výroba tohto typu vakcíny je technologicky náročná. Musíte zabezpečiť strašné kvantum syntetickej mRNA, a to nie je jednoduché,“ tvrdí. Nie všetky vakcíny proti novému koronavírusu sú však vyrobené na tejto báze.
Podľa virológa by sme niektoré vedeli vyrábať, ale aj tak je výroba časovo náročná, aj keď nie je taká drahá. Pastorek však nevidí dôvod, aby sa výroba presúvala, budovalo sa niečo v inej krajine. „Kým by to pripravili, tak inde to budú mať už dávno vyrobené,“ dodal.
Sebestačnosť vo výrobe vakcín
Či už hovoríme o pandémiách chrípky alebo iných koronavírusov, zdá sa, že premýšľať do budúcna o sebestačnosti Slovenska v súvislosti výrobou vakcín vôbec nie je zlý nápad. Odborníci sa zhodujú, že nás čakajú ďalšie epidémie.
Epidemiológ očakáva ďalšiu pandémiu. Otázka nie je, či príde, ale kedy
Aj vďaka globalizácii sa intervaly medzi jednotlivými pandémiami skracujú, dokazuje to aj história. „Ja si myslím, že práve táto pandémia možno opäť naštartuje niektoré zámery, ktoré sme tu mali,“ povedal pre portál vZdarvotníctve.sk Krajčí.
