Vedci dokážu lepšie predpovedať, ktoré vírusy môžu prejsť zo zvierat na človeka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Testovanie, zvieratá, kozmetika, testy_na_zviratác
Vedci dokážu lepšie predpovedať, ktoré vírusy môžu prejsť zo zvierat na človeka a ktoré oblasti organizmu sú ich cieľ. Foto: Shutterstock

Jednou z dvoch teórií, ktoré sa viažu k vzniku pandémie koronavírusu, je tá, že vírus prešiel na človeka zo zvierat.

Lieky proti vírusu zatiaľ nemáme, účinné vakcíny sú distribuované po celom svete. Odborníci upozorňujú, že pandémia zrejme nie je posledná. Ich cieľom je preto nájsť spôsoby, ako podobným situáciám zabrániť.

Kľúčové sacharidy

Vedci vytvorili nový model, ktorý s pomocou umelej inteligencie dokáže lepšie porozumieť procesu infekcie. Pomôže im tak predpovedať, ktoré vírusy by mohli prejsť zo zvierat na človeka.

Štúdiu viedol tím zo švédskej Univerzity v Göteborgu.

Sacharidy sa podieľajú na takmer všetkých biologických procesoch, no doteraz o nich nemáme kompletné informácie.

Konkrétne glykány sú kľúčové pre správne fungovanie nášho organizmu. Takmer všetky vírusy ich zároveň využívajú ako prvý kontakt s našimi bunkami v procese infekcie. Výnimkou nie je ani koronavírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.

Interakcie s vírusmi

Tím pod vedením Daniela Bojara vyvinul nový model založený na umelej inteligencii, ktorý analyzuje glykány s bezprecedentným stupňom presnosti.

Model zlepšuje pochopenie procesu infekcie tým, že umožňuje predpovedať nové interakcie medzi vírusmi a glykánmi. Príkladom sú napríklad interakcie s vírusmi chrípky alebo rotavírusmi, ktoré spôsobujú infekcie u malých detí.

Model tiež pomáha lepšie pochopiť zootické ochorenia, pri ktorých sa vírusy dostávajú zo zvierat na človeka.

Nebezpečenstvo pre konkrétne orgány

S príchodom SARS-CoV-2 sme videli potenciálne devastačné následky vírusov „preskakujúcich“ zo zvierat na ľudí.

„Náš model dokáže povedať, ktoré vírusy majú pravdepodobnosť takéhoto správania. Dokážeme to analyzovať pozorovaním, koľko mutácií je potrebných na to, aby vírusy rozpoznali ľudské glykány, čo zvyšuje riziko infekcie človeka,“ uviedol Bojar.

Model zároveň dokáže predpovedať, ktoré časti ľudského organizmu konkrétne zvieracie vírusy napadnú, ako napríklad dýchací alebo tráviaci systém.

Tím verí, že informácie pomôžu zlepšiť prevenciu voči infekciám. Ich cieľom je využiť model na vytvorenie antivirotík na báze glykánov. Takéto lieky by pomohli potláčať schopnosť vírusov replikovať sa.

Návnady ničiace vírusy

Bojar uviedol, že vďaka predpovedaniu možných interakcií môžu hľadať glykány, ktoré dokážu bojovať s vírusmi lepšie, ako naše vlastné.

Tieto „návnady“ by slúžili ako antivirotiká na prevenciu pred infekciami. Vo výrobe glykánov je však potrebný ďalší pokrok, keďže potenciálne antivirálne glykány môžu obsahovať viacero sekvencií, ktoré sú v súčasnosti náročné na výrobu.

Tím dúfa, že model začlenia do programu prevencie boja proti budúcim pandémiám. V súčasnosti využívajú predovšetkým molekuly, ktoré je jednoduchšie analyzovať, ako napríklad DNA.

„Práca mnohých skupín v uplynulých rokoch priniesla skutočnú revolúciu v oblasti glykobiológie. Myslím si, že sme konečne na vrchole vo využití týchto biomolekúl na lekárske účely. Máme pred sebou vzrušujúce časy,“ vyhlásil vedec.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniel Bojar
Firmy a inštitúcie Univerzita v Göteborgu