Aj keď sa to mnohým môže zdať zvláštne, sociálne vedy sú pri pandémii kľúčové. Je to preto, lebo aj keď vírus samotný môže byť extrémne infekčný a smrteľný, nemá šancu sa uchytiť, pokiaľ k tomu ľudia svojím správaním sami neprispejú.
Vplyv človeka na vznik pandémie sa dá pritom vnímať v dvoch rovinách. Jednak sa vírus ľahšie šíri pri spoločenskom kontakte, na strane druhej za jeho globálne vyčíňanie nesú zodpovednosť autority a ich rozhodnutia o opatreniach.
Zhruba každý tretí nezaočkovaný či nezaregistrovaný senior by sa o očkovaní proti COVID-19 chcel poradiť
Avšak vplyv pandémie na život človeka zasahuje ďaleko viac rovín. Práve o tom, ako sme ľudia ako celok nedokázali nájsť jednotný konsenzus, čiže postoj voči mimoriadnej situácii, sa rozprávali slovenskí vedci v rámci iniciatívy Veda pomáha.
Prišli k záveru, že musíme niesť dôsledky svojich činov. Podľa matematika Richarda Kollára sa však zatiaľ stále vieme rozprávať iba o krátkodobých či strednodobých dopadoch pandémie. Už ich však podľa sociologičky Jany Lindbloomovej zo SAV aspoň jasne vidíme.
Najväčšie dopady pocítili mladí
Keď už ich vieme definovať, vieme zistiť, či existujú vôbec nejaké spoločenské oblasti, ktoré pandémia nezasiahla. Zdá sa, že nie, aj keď napríklad ekonomickú sféru sa nám podľa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu SAV podarilo manažovať lepšie, ako sa očakávalo.
6 najčastejších mýtov o vakcínach proti COVID-19. Majú antivaxeri v niečom pravdu?
Aj v rámci iných oblastí sa určité formy dopadu, samozrejme, očakávali, preto sa kompetentní vedeli pripraviť. Čo však sociológov podľa Bahnových slov prekvapilo, bol odlišný spôsob, akým pandémia zasiahla do života mladých a starších ľudí.
Tvrdí, že pre staršie ročníky mimo pracovného procesu bol zásah relatívne menší oproti mladým ľuďom, najmä žiakom a študentom. „Pre nich to znamenalo zásadný zlom v ich životoch a úplnú zmenu režimu,“ uviedol sociológ.
Svet po pandémii podľa odborníkov: Veda samotná nás nezachráni
Mnohí z tých, ktorí sa pripravovali na štúdium na vysokej škole a zvažovali odchod do zahraničia, sa pre pandémiu rozhodli ostať na Slovensku. Dokazujú to aj čísla.
„Zdá sa, že tento fenomém zafungoval, slovenské vysoké školy majú o viac ako tisíc študentov viac zapísaných od októbra ako mali pred rokom, a to pri klesajúcej demografickej krivke,“ informoval Bahna.
Viac o téme: Koronavírus
V tomto smere teda možno hovoriť o relatívne pozitívnom dopade pre Slovenskú republiku. Sú však aj skupiny obyvateľstva, kde je to úplne naopak.
Rómske komunity
Možno najväčšie obavy v súvislosti so vznikom nových ohnísk a aktuálne s mierou zaočkovanosti vzbudzovali vylúčené komunity.
„Vo vylúčených rómskych komunitách a getách sa paradoxne ukazuje, že ľudia boli už na takom dne, že ten zásah je len kozmetický,“ hovorí antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Jedným z dôvodov je aj demografické rozloženie, a teda fakt, že väčšina ľudí z komunít má do 60 rokov. Zo zdravotného hľadiska si tam preto pandémia nevybrala veľmi veľkú daň.
Zaočkovať treba aj 140-tisíc Rómov. Minister Lengvarský prezradil, ako sa bude vo vylúčených komunitách očkovať
Zároveň v rámci socio-ekonomickej sféry sú títo ľudia dlhodobo zvyknutí žiť z mála. Negatívne ale na rómske komunity vplýval zlý mediálny obraz a masové karantény na Spiši.
Opäť sa totiž prehĺbil problém skresleného vnímania, a to nielen v súvislosti s tým, čo si myslia ľudia žijúci mimo osád o ich obyvateľoch, ale aj naopak. „Toto si myslím, že bude mať strednodobé a dlhodobé negatívne následky,“ upozornil Belák.
Boli sme a sme pripravení?
Pre bežného človeka je však stále dôležitejšie vedieť, ako zvládol a zvládne pandémiu on sám, nezáleží mu až tak na všeobecných rozhodnutiach riadiacich zložiek a iných rodinách. Z tohto hľadiska sme každý jeden poznačený, ako uvádza Michal Vašečka.
Sociológ poznamenal, že ľudia stratili dôveru v štát ako taký, ale aj v lekárov či expertov, na ktorých odborný názor a správne riešenia sa všetci spoliehali. To vie byť pre jednotlivca zo sociologického hľadiska podľa neho zničujúce.
Iniciatíva Veda pomáha - COVID-19 odporúča niekoľko opatrení proti koronavírusu
Vašečka zdôraznil, že nezlyhali a nie je to ich vina, najväčším problémom pandémie totiž je práve to, že bola pre všetkých novou situáciou. Najlepšie sa jej zrejme aj tak postavili vyššie vrstvy obyvateľstva, i keď aj im dokázala, že peniaze nie sú všetko.
Najhorší vplyv bude mať pandémia na stredné vrstvy, podľa Vašečku dokonca ešte horší ako na najnižšie.
Skúsenosti z minulosti
Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV, ktorý súčasné dianie hodnotí na pozadí skúseností, ktoré má ľudstvo z minulých pandémii, s ním však úplne nesúhlasí.
„Keď to porovnám z historickými pandémiami, tak z dlhodobého hľadiska si nemyslím, že zmeny v spoločnosti budú výrazné alebo fatálne. Pandémia bude len jedným z faktorov, ktorý bude vplývať na predikciu budúcnosti,“ argumentuje.
Výrazné zmeny totiž nastali vždy iba po omnoho horších pandémiách, akou je ochorenie COVID-19, napríklad pri „čiernej smrti“ v stredoveku. No udalosti po „španielskej chrípke“ na konci prvej svetovej vojny by sa podľa Kovára stali aj bez jej pričinenia.
Prekvapivé výsledky britského experimentu. Obyčajné prechladnutie môže zvrátiť priebeh pandémie COVID-19
Archeológ a jeden z autorov publikácie Epidémie v dejinách však predpokladá drobné zmeny a dopady v oblasti školstva či v rámci práce z domu. Lindbloomová vzápätí zdôraznila, že „dopady nie sú meteory, ale vytvárame ich my ako spoločnosť“.
Riziková spoločnosť
Kollár tiež pripomenul, že aj keď sa chceme v tomto smere pozerať dopredu a riešiť, ako budú veci po pandémii nastavené, je extrémne dôležité správne a dostatočne analyzovať to, čo sa už udialo. Bez toho sa nevieme pripraviť ani len na avizovanú tretiu vlnu.
Aj fakt, že pandémia ešte úplne neskončila, je tou premennou, ktorá komplikuje odhad jej dopadu na rôzne oblasti života. Vedci sa zhodli, že zasiahla všetky, napriek tomu je ochota zistiť, ako presne napraviť škody veľmi nízka.
U ruských netopierov objavili dva nové koronavírusy podobné SARS
Vašečka to zdôvodňuje tým, že aj keď mnohí Slováci pracovali z domu a v ideálnych podmienkach, nikto nie je oddýchnutý. Vysvetľuje to pomocou myšlienky slávneho sociológa Ulricha Becka, ktorá je podrobnejšie opísaná v knihe Riziková spoločnosť.
Riziková spoločnosť je taká, ktorá sa stále viac zaoberá budúcnosťou a bezpečnosťou budúcnosti, čo vlastne vytvára dojem rizika a spôsobuje neustály stres. „Čiže takáto riziková spoločnosť je spoločnosťou katastrof,“ dodal Vašečka.
