Lekár, susedia, internet, farmafirmy – čo všetko a ako ovplyvňuje rodičov pri očkovaní svojich detí? Ktorá sociálna skupina je ako ovplyvniteľná? Aj túto tému rieši projekt VEGA Sociálne vplyvy v individuálnom rozhodovaní. Informovala o tom SAV.
Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie SAV sledovali viacero cieľových skupín od študentiek (budúcich matiek), rodičov (otcov i matky) a verejné diskusné portály až po individuálne skupinové rozhovory s ľuďmi, ktorí očkovanie odmietajú.
„Pýtali sme sa na skúsenosti s očkovaním, zdroje informácií a postup rozhodovania pri očkovaní ich detí,“ vysvetľuje Mária Hatoková z vedeckého tímu.
„Skúmali sme zrozumiteľnosť a presvedčivosť najčastejších spôsobov prezentácie proočkovacích posolstiev, ktorými zdravotnícke autority snažia presvedčiť verejnosť o prínosoch očkovania. Identifikovali sme témy a argumenty zástancov a odporcov očkovania.“
Spoliehajú sa na okolie
Na Slovensku je podľa zákona povinné očkovanie pre niektoré choroby u detí do šesť rokov. Výskum sa podľa Hatokovej nesnaží argumentovať v prospech očkovania ani proti nemu, ale zmapovať, ako túto tému vnímajú respondenti. Vedci sa zameriavali aj na to, ako sa na ich názoroch prejavujú sociálne vplyvy.
Rozhodovanie sa rodičov o očkovaní je príkladom zložitého rozhodovacieho procesu. Ľahko dostupné sú niekedy až zaplavujúce informácie o pozitívach a negatívach očkovania z viac či menej spoľahlivých zdrojov, zároveň chýba akýsi kľúč vedúci k “správnemu” rozhodnutiu.
„Rodičia unavení zložitým zvažovaním pre a proti v snahe urobiť zodpovedné a obhájiteľné rozhodnutie siahajú po rozhodovacích skratkách – heuristikách. Spoliehanie sa na sociálne informácie je jedna z nich,“ vysvetľuje M. Hatoková.
Ide predovšetkým o opakované odvolávanie sa na názory blízkych alebo inak významných osôb vo svojom okolí, aby podporili svoje názory a vymedzili sa voči názorom, s ktorými nesúhlasia. Súčasťou je aj zdieľanie pozitívnych či negatívnych príbehov o očkovaní vo svojom okolí.
Farmafirmy sú podozrivé
Svoju rolu pri rozhodovaní určite zohrávajú aj emócie. Dôležitú úlohu má dôvera alebo nedôvera rodičov v zdravotnícky systém. Osobitne sa spochybňovali úmysly farmaceutického priemyslu.
„V súčasnosti vidíme zmeny vo vnímaní lekárskej autority. Rodičia očakávajú zdieľané, čiže spoločné rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí, chcú partnerstvo namiesto autoritárskeho prístupu lekára,“ opisuje odborníčka.
Rodičia si uvedomujú potrebu udržania kolektívnej imunity, dôležitejšie je však pre nich zdravie ich vlastného dieťaťa a majú strach pred jeho poškodením.
V téme strachu z očkovania svojich detí je podľa M. Hatokovej dôležité rozlišovať, či sa rodičia viac obávajú následkov chorôb, proti ktorým sa očkuje, alebo vedľajších účinkov vakcín.
Tento strach je prirodzený a je súčasťou rodičovstva, a očakávaný pocit viny, ak by bolo dieťa tak či onak poškodené, významne prispieva k voľbe stratégie, ako rodičia zdravie dieťaťa chránia.
