Žiadna vírusová epidémia v histórii netrvala dlhšie než tri mesiace, povedal v rozhovore pre Reflex.cz profesor Stanislav Kmoch z lekárskej fakulty Karlovej univerzity, ktorý vedie laboratórium pre štúdium vzácnych ochorení. Jeho tím sa zaoberá aj skúmaním choroby COVID-19.
MUDr. Jozef Sabol z nemocnice na Kramároch: Panika z Covid-19 bola priveľká a niektoré opatrenia neprimerané
Podľa profesora Kmocha patrí nákaza koronavírusom k vzácnym ochoreniam. „Keby sa ľudia, ktorí mali teplotu 38 stupňov Celzia, postavili do rady, 97 percent z nich by v skutočnosti malo chrípku. Asi tri percentá z toho chrípku a covid. Vždy platilo, že zhruba päť percent ľudí, ktorí majú chrípku, majú zároveň koronavírusovú infekciu,“ tvrdí výskumník.
Slabý adept na likvidáciu ľudstva
Podľa Kmocha je COVID-19 veľmi slabým adeptom na likvidáciu ľudstva, jeho infekčnosť je totiž asi 30-krát slabšia ako infekčnosť vírusu kiahní.
Doktor Igor Bukovský: Nemám ilúzie o slovenskej disciplíne a úcte k autorite
Ako ďalej v rozhovore dodal, diskutabilná je aj definícia „pandémie“ či „epidémie“ koronavírusu. Z definícií totiž vyplýva, že na to, aby vznikla epidémia, by sa malo nakaziť 200-tisíc ľudí v priebehu šiestich týždňov. Rozšírenie koronavírusu však tieto kritériá nespĺňa.
„Ľudia si mysleli, že budú kopy mŕtvol na ulici, boja sa chodiť von, nestýkajú sa s rodičmi, ale v skutočnosti sa niečo podobné opakuje každý rok – v čase chrípkových vĺn,“ ozrejmuje vedec a vlnu koronavírusu nazýva „obdobím nákazy“.
Sú choroby, ktorých by sme sa mali báť viac
„Prečo ľudia nemajú hrôzu z tuberkulózy, ktorá je oveľa závažnejšia? Od roku 2010 sa proti nej neočkuje. Tej by som sa bál viac ako covidu. Máme žltačku a mraky ďalších vecí, ktoré nás ohrozujú viac,“ dodal s tým, že čím viac bude koronavírus mutovať, tým viac bude degenerovať a jeho infekčnosť sa zníži.
