Zdravotníckych zariadení, ktoré by sa orientovali na rehabilitačnú starostlivosť u starších pacientov, je na Slovensku málo. Jedno také prevádzkujú v Mestskej nemocnici Hlohovec, kde prijímajú dlhodobo chorých klientov aj so špecifickými diagnózami.
Kapacita oddelenia je 33 lôžok, pričom liečebňa úzko spolupracuje s geriatrickou a internou ambulanciou. V decembri 2019 ju od mesta Hlohovec odkúpila spoločnosť HardWood Investments, následne začali o zazmluvnení lôžok rokovať so zdravotnými poisťovňami.
Najväčšia reforma nemocníc? To nie je žiadna reforma, že zmeníte lôžka, tvrdí Visolajský a výhrady majú aj ďalší
Súkromné poisťovne Dôvera a Union prejavili predbežný, aj keď neoficiálny súhlas so zazmluvnením, no Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vyjadrila nesúhlas už s predbežnou žiadosťou o zazmluvnenie.
Po kolaudácii zariadenia a získaní všetkých povolení Kaszás 14. apríla rozoslal na poisťovne už oficiálne žiadosti o zazmluvnenie. Poisťovňa Dôvera, ako aj Union v krátkom čase doručili svoje návrhy zmlúv. VšZP však žiadosť zamietla.
Rehabilitačné lôžka
V Hlohovci pritom VšZP už zazmluvnené lôžka má, aj keď podľa Kaszása nedostatočný počet. Preto okrem zazmluvenia novej liečebne, ktorú sa rozhodli v rámci Mestskej nemocnice v Hlohovci vybudovať, požadovali aj navýšenie už zazmluvneného počtu.
„Na Slovensku neexistuje žiadny poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý by poskytoval včasnú rehabilitáciu, to znamená takú, ktorá sa poskytuje ihneď po akútnej hospitalizácii,“ vysvetľuje predseda predstavenstva spoločnosti HardWood Investments Michal Kaszás dôvody, pre ktoré sa rozhodli špeciálne rehabilitačné lôžka zriadiť.
Pacientom po mozgovej príhode hrozia vysoké doplatky za lieky, ich náhrada nemusí byť účinná
Inšpirovali sa v zahraničí, pričom na základe prieskumu v poisťovniach a medzi pacientskymi organizáciami sa v Hlohovci rozhodli zamerať konkrétne na rehabilitáciu pacientov po cievnej mozgovej príhode.
Starostlivosť o takýchto pacientov je finančne nákladná. Zahraničné štúdie však podľa Kaszása ukazujú, že včasná rehabilitácia vie vo veľkej miere skvalitniť život ľudí po mozgových príhodách. Zároveň sa tým šetria finančné zdroje.
Minimálna verejná sieť
VšZP však zazmluvnenie nových lôžok napriek tomu odmieta, aj s argumentom nehospodárnosti. Ďalším dôvodom má byť legislatívne nastavená minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Matematik zhodnotil pandémiu: V nemocniciach chýbalo 30 percent lôžok. Rezort ich chce aj tak rušiť, reaguje Visolajský
Podľa hovorcu poisťovne Martina Neumanna budovanie silnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti patrí k prioritám VšZP, a preto v prípade nedostatočného pokrytia akéhokoľvek okresu niektorou odbornosťou prehodnocujú aktuálny stav.
Zdravotná starostlivosť v Trnavskom kraji je však podľa jeho slov zabezpečená existujúcimi zmluvnými poskytovateľmi v dostatočnej miere a neevidujú „žiadne podnety poistencov“.
Viac lôžok by privítal aj kraj
Podľa nariadenia vlády musí mať štátna poisťovňa v Trnavskom kraji (TTSK) zazmluvených 161 lôžok pre dlhodobo chorých. Rehabilitačná zdravotná starostlivosť po cievnych mozgových príhodách je tu poskytovaná na štyroch miestach.
V nemocnici v Dunajskej Strede je určených 20 lôžok, v nemocnici Galante 30 a v nemocnici v Piešťanoch 20. Najväčší počet zazmluvnených lôžok, konkrétne 50, je v zariadení Vitalita Lehnice, ktorá je liečebňou pre dospelých a zároveň domovom dôchodcov.
Asociácia nemocníc Slovenska nesúhlasí s redukciou 9-tisíc akútnych lôžok, nie sú na to pripravení pacienti ani systém
„Podľa našich informácií sú tieto lôžka vo veľkej miere obsadené pacientmi,“ uviedla Lucia Šmidovičová, riaditeľka Odboru zdravotníctva Úradu TTSK pre portál vZdravotníctve.sk.
Dodala, že by privítali rozšírenie lôžkových kapacít na poskytovanie paliatívnej starostlivosti a starostlivosti o dlhodobo chorých v kraji, nakoľko sú aj „podľa Ministerstva zdravotníctva SR kriticky poddimenzované“.
Pomáha občianske združenie
Kaszás dodáva, že nariadenie o minimálnej verejnej sieti, na ktoré sa odvoláva štátna poisťovňa, sa už dlho neaktualizovalo a lôžok treba viac. Aj teraz podľa jeho slov leží v liečebni v Hlohovci 25 poistencov VšZP, pričom zazmluvnených majú stále len 19 lôžok pre dlhodobo chorých pacientov.
Jedna pacientka, klientka štátnej poisťovne, si tak musí rehabilitačnú liečbu financovať cez občianske združenie. Lôžko stojí približne 80 eur na deň, zahŕňa ošetrovateľskú a lekársku starostlivosť, rehabilitácie stoja 20 až 25 eur na deň.
Hegerova vláda chce podľa Rašiho rušiť nemocnice, likvidácia by zasiahla tisíce lôžok
„Absolútne nie je pravda, že by klienti neposielali na VšZP podnety, to viem aj na základe toho, že ma dávajú do kópie mailov, ktoré tam posielajú,“ uvádza Kaszás na margo vyjadrenia VšZP.
Podpora následnej a dlhodobej starostlivosti je oblasťou, ktorá sa dostala tiež do programového vyhlásenia vlády a bola zohľadnená aj pri tvorbe rozpočtu pre zdravotníctvo. Časť tohto problému by mala vyriešiť stratifikácia, v rámci ktorej rezort sľubuje 3 000 nových lôžok.
Podľa Šmidovičovej dovtedy „čiastočnou alternatívou k lôžkovej post-hospitalizačnej starostlivosti môže byť ambulantná starostlivosť v odbore fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia“.
Nový projekt
Pokiaľ ide o rehabilitačné lôžka, VšZP podľa Neumanna aktuálne pracuje s odborníkmi na projektovom zámere nového konceptu s významom pre celé Slovensko zameraného na zachovanie a navrátenie zdravia pri ochoreniach s ťažkým pohybovým deficitom.
Výdavky na zdravotnú starostlivosť vlani klesli, poisťovne však pre COVID neušetrili
Tam patria aj stavy po akútnych cerebrovaskulárnych ochoreniach. „Jeho výsledkom bude definovanie zmluvných podmienok poskytovania rehabilitačnej zdravotnej starostlivosti po cievnych mozgových príhodách,“ uvádza Neumann.
Projekt, o ktorom aktuálne komunikujú s odborníkmi a ktorý čoskoro majú predstaviť širokej verejnosti, robia práve s cieľom podpory následnej zdravotnej starostlivosti.
