Závislosť od hrania hier, takzvaný gaming, je diagnózou, ktorá výrazne narúša život človeka. Odborník na nelátkové závislosti z Centra pre liečbu drogových závislostí Adam Kurilla pre agentúru SITA priblížil poruchu hrania digitálnych hier, ktorá je už oficiálne uvedená v najnovšej klasifikácii chorôb, ktorú zostavuje Svetová zdravotnícka organizácia – WHO.
Ako spresnil, na Slovensku prebieha jej preklad do slovenčiny a počíta sa s jej zavedením do praxe v roku 2025. Táto klasifikácia je v rôznych štádiách implementácie v 64 krajinách sveta.
Kurilla vysvetlil, že pod gamingom rozumieme hranie digitálnych, počítačových hier, videohier, hier na rôznych platformách, rôznych hracích konzolách, smartfónoch či tabletoch.
Viaceré diagnostické kritériá
„Môže prebiehať offline i online. Online hranie umožňuje hranie v tímoch alebo proti živým jednotlivcom alebo skupinám po celom svete,“ vysvetlil na úvod Kurilla.
Štát vám zdaní neresti. Za ktoré od vás vytiahne viac peňazí?
Gaming sa vyznačuje viacerými diagnostickými kritériami. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako kritérium napríklad to, keď človek stráca kontrolu nad tým, koľko času trávi hraním a kedy hráva, v akom kontexte.
„Ďalším kritériom je, že uprednostňuje hranie na úkor iných záľub a neskôr aj povinností. No a posledným kritériom je, že pokračuje alebo vystupňuje hranie aj napriek zjavným negatívnym dôsledkom tohto správania na jeho život,“ uviedol odborník na nelátkové závislosti a dodal, že hranie spôsobuje významnú tieseň a narúša osobné, rodinné, sociálne, pracovné, prípadne iné oblasti života.
Nezhody aj zanedbanie starostlivosti
„Samotný čas strávený hraním nám môže veľa napovedať, ale nie je postačujúcim kritériom pre stanovenie diagnózy,“ upozornil Kurilla a súčasne potvrdil, že závislosť od digitálnych hier výrazne narúša život človeka s dopadom najmä na jeho blízke vzťahy.
Gaming podľa jeho slov nezriedka vedie k manželským nezhodám či k zanedbávaniu starostlivosti o deti.
„Narušený býva aj pracovný výkon, prípadne študijné výsledky. Hráči často hrávajú v noci, a počas pracovnej doby alebo v škole sú unavení. Hranie prebieha často na úkor pracovných a školských povinností,“ spresnil Kurilla a upozornil, že s nadmerným hraním sú často spojené aj depresívne a úzkostné symptómy.
Únik z reálneho sveta
Dopad to má aj na fyzické zdravie, pričom ľudia, ktorí nadmerne hrajú digitálne hry, sú viac ohrození obezitou či bolesťami chrbta. Odborník na nelátkové závislosti súčasne priblížil, prečo táto diagnóza vzniká.
Počet ľudí so psychickými poruchami na Slovensku významne narastá, ministerstvo zdravotníctva preto prichádza s riešeniami ako im pomôcť
„To, čo je na digitálnych hrách príťažlivé, sa dá rozdeliť do niekoľkých oblastí. Prvou je akcia – môžem nechať niečo vybuchnúť, hádzať granáty a skákať z budovy na budovu bez toho, aby mi niečo reálne hrozilo. Ďalej je to sociálny kontakt. Hry sú platformou pre stretávanie sa s druhými ľuďmi, či už osobne alebo online. Môžem s inými ľuďmi súťažiť, alebo spolupracovať,“ vymenoval Kurilla a pokračoval, že prostredníctvom hier si hráči môžu sýtiť potrebu úspechu a ocenenia tým, že sa zlepšujú a stúpajú v rôznych rebríčkoch.
„Taktiež už samotný pocit, že som sa zlepšil a prešiel som náročný level môže byť uspokojujúci aj bez toho, aby som sa porovnával s niekým iným. Ďalšou oblasťou je kreativita. Mnohé hry ponúkajú priestor originálne sa realizovať, čo je tiež pre mnohých ľudí motívom, prečo hrajú. Hry sú taktiež prostriedkom úniku z reálneho sveta, vedia hráča pohltiť na niekoľko hodín,“ priblížil Kurilla s tým, že práve únikový motív je z pohľadu rozvoja závislosti od hrania digitálnych hier najrizikovejší.
Častejšie hrajú muži
Častejšie podľa odborníka hrajú muži, pričom tento nepomer je ešte väčší v prípade výskytu poruchy hrania digitálnych hier. Celkový pomer mužov a žien s poruchou hrania digitálnych hier je približne 2,5:1.
„Podobne ako pri iných, látkových i nelátkových závislostiach, muži sú vo väčšom riziku rozvoja poruchy,“ zdôraznil a dodal, že aj na Slovensku sú ľudia, ktorí bojujú s týmto problémom, no presná situácia u nás zatiaľ nie je známa, pretože chýbajú spoľahlivé epidemiologické údaje.
Dá sa však podľa neho predikovať, že po zavedení novej klasifikácie chorôb do praxe stúpne aj počet ľudí, ktorým bude táto porucha diagnostikovaná.
Hranie hier ako zamestnanie
„Samozrejme, kvôli používaniu klasifikácie nestúpne reálny výskyt, len sa zvýši povedomie v odbornej i laickej verejnosti a spresní sa diagnostika,“ dodal Kurilla.
Odborník sa vyjadril aj k prípadom, keď je hranie hier zamestnaním a živobytím. Ako pripomenul, samotný čas strávený hraním hier nevedie k rozvoju závislosti, a preto väčšina ľudí, ktorí sa napríklad hraním hier živia, nemusia spĺňať kritéria pre diagnostikovanie poruchy.
„Jednoducho povedané, nekomplikuje im to život, sú takto spokojní. Avšak to, že sa niekto hraním hier živí, neznamená, že sa u neho porucha nemôže za určitých okolností rozvinúť,“ uzavrel Kurilla.