Závislým sa v zásade môže stať ktokoľvek, výraznejšie sú však vznikom závislosti ohrození napríklad ľudia, ktorí začínajú s užívaní návykovej látky vo veľmi mladom veku, napríklad tínedžeri.
Pri príležitosti štvrtkového Národného dňa abstinentov na to upozornila klinická psychologička psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov Gabriela Sotáková.
Genetika a rodina
Ako ďalej uviedla, vyššie riziko tiež hrozí u tých, ktorí užívajú návykovú látku na odbúranie stresu a napätia, alebo na zmiernenie iných psychických problémov ako úzkosť, depresia alebo nespavosť.
„Samozrejme, tiež treba spomenúť, že vo vyššej miere sa s výskytom závislosti stretávame u ľudí, ktorí majú pozitívnu rodinnú anamnézu. To znamená, že niekto z ich najbližších príbuzných, ako napríklad rodičia alebo prarodičia, bol alebo je závislý. Svoju úlohu tu zohráva jednak genetika, konkrétne spôsob, akým organizmus metabolizuje návykovú látku, vytvára si na ňu väzbu a ako daná látka vplýva na psychiku človeka, ale jednak aj vzorce správania, ktoré automaticky preberáme a kopírujeme po dospelých z najbližšieho okolia,“ zdôraznila Sotáková.
Duševné zdravie Slovákov sa neustále zhoršuje, najčastejšie bojujú so stresom a adaptáciou
Psychologička v tejto súvislosti pripomenula, že závislosť je charakteristická výskytom určitých znakov.
Jedným z nich je zvyšovanie tolerancie, čiže na dosiahnutie rovnakého účinku je potrebné užiť väčšie množstvo návykovej látky ako pred nejakým časom.
Neutíchajúca túžba
„Ďalším je neutíchajúca túžba, baženie (craving) po návykovej látke, spôsobujúce ťažkosti s kontrolou jej užívania alebo neúspešné pokusy s užívaním prestať. Patria k nim tiež psychické a fyzické abstinenčné príznaky pri znížení alebo úplnom zastavení užívania návykovej látky, prípadne jej užívanie s cieľom zmiernenia daných príznakov,“ uviedla Sotáková.
Nemenej závažné je podľa nej zanechanie či obmedzenie dôležitých aktivít či záujmov na jednej strane a veľa času stráveného zaobstarávaním a užívaním návykovej látky, zotavovaním sa po jej užití, prípadne jej užívanie viac alebo dlhšie ako bolo plánované na strane druhej.
„Spomenúť tiež treba užívanie návykovej látky aj napriek vracajúcim sa a pretrvávajúcim psychickým, fyzickým či sociálnym problémom,“ doplnila Sotáková.
Zdravotné komplikácie
Zároveň psychologička upozornila, že so závislosťou sa spájajú rozsiahle zdravotné komplikácie.
„Ide o celý komplex psychických a telesných dôsledkov postihujúcich de facto celý organizmus. Z psychických ide najčastejšie o poruchy pamäte, demenciu, depresiu, úzkostné stavy, samovražedné tendencie, paranoidné stavy, poruchy spánku. Z telesných spomeniem napríklad sekundárnu epilepsiu, cirhózu pečene a s ňou súvisiace pažerákové varixy či zníženú zrážanlivosť krvi, pankreatitídu, alkoholickú neuropatiu, srdcovocievne choroby, vredy, rakovinu hrtana, atrofiu mozgu a mnohé ďalšie,“ zdôraznila Sotáková.
10 faktov o Alzheimerovej chorobe a spôsoby prevencie
Poškodenie zdravotného stavu je podľa nej u niektorých závislých pacientov natoľko závažné, že môže spôsobiť ich predčasnú smrť. Abstinenciou sa na druhej strane zdravotný stav závislého človeka výrazne zlepšuje.
„U niektorých dochádza k úplnému uzdraveniu a regenerácii. U iných je poškodenie zdravia nezvratné, no abstinenciou a vhodnou liečbou dosiahneme výrazné zmiernenie zdravotných ťažkostí a ich dopadu na život závislého človeka,“ dodala Sotáková.
