Zdravotníctvo alebo zdravie nie je bežná komodita, s ktorou sa dá úplne obchodovať. Povedal to v nedeľu v relácii V politike televízie TA3 minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
„Dá sa upraviť, treba však nazerať aj na spoločenské prvky a spoločenské zmeny, ktoré nastávajú postupne a dotýkajú sa aj zdravotníctva,“ pokračoval.
Ako najvýznamnejšie vníma, že v zdravotníctve do dnešného dňa istým spôsobom ponechali otázku zdravotníctva len na strane štátu aj v dôsledku konzumného života, rozvoja technológií a medicínskeho pokroku.
„Niekedy sme mali spotrebiče, ktoré vydržali dvadsať rokov, takéto urýchlenie morálnej amortizácie je aj v technológiách, ale aj v postupoch v zdravotníctve obdobné,“ pripomenul Drucker.
Ako ďalej v relácii V politike spomenul, má pripravené programové vyhlásenie vlády, ktoré bude predkladať vláde. „Dnes hovoriť o nejakých legislatívnych požiadavkách alebo požiadavkách na legislatívu by bolo asi predčasné,“ zhrnul.
„Ak bude programové vyhlásenie schválené, tak to asi každý rezort začne detailne rozpracovávať. Mám predstavu, že spustíme program zmien z konkrétnych projektov, kde každý bude mať do detailov spracované ciele a budeme, samozrejme, vyzývať, aby členmi týchto projektov boli tí, s ktorými potrebujeme spolupracovať,“ objasnil minister zdravotníctva s tým, že pre neho je spolupráca s komorami kľúčová preto, aby sa dokázali do tohto procesu začleniť aj tí, ktorých sa to dotýka.
Verí, že si poradí s dlhmi
Tomáš Drucker sa v televízii vyjadril aj k tomu, prečo v zdravotníctve vznikajú dlhy. „Keď hovoríme o liekovej politike alebo liekovej otázke, hovoríme o ambulantnej zdravotnej starostlivosti, o ústavnej a každá z nich má svoje problémy a špecifiká. Dlhodobo sa niektoré veci neriešia. Nie preto, že by nebola ochota, ale problémy sú komplexnejšie. Vytvoriť nejaký ucelený súbor zhody sa možno nedokázalo. Verím, že teraz sa nám to podarí,“ vyhlásil.
„Sú isté otázky nedofinancovania, niekde sú, naopak, oblasti, kde si myslím, že tých peňazí ide viac. Samozrejme, že keď idete jeden balík peňazí prerozdeľovať, niekde to bolí a niekde nie. Treba nájsť také mechanizmy, ktorými vieme tento balík peňazí rozdeliť efektívnejšie,“ pokračoval Drucker.
Doplnil, že ak hovoríme o nemocniciach, kde sa asi najviac tvorí dlh, treba povedať, že tie majú v mnohých prípadoch deväťdesiat percent nákladov na mzdy.
„Znamená to, že niektoré činnosti máme nedofinancované a musíme vnútorným ušetrením identifikovať, kde môžeme tie peniaze presúvať. Máme skutočne veľký objem peňazí, ktoré idú do spotreby liekov a pritom máme najnižšiu cenu za lieky. To je asi tiež jeden z dôvodov, prečo je spotreba vyššia. Otázka je, či je nevyhnutná a akým spôsobom sa dajú upraviť opatrenia, aby sme ušetrené peniaze v spotrebe liekov presúvali napríklad do ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ ukončil Tomáš Drucker.
