V komárňanskej nemocnici pôsobila pani Mária Szaboová úctyhodných 43 rokov. Keď toto leto odchádzala do dôchodku, zaspomínala si na najsilnejšie momenty zo svojej dlhoročnej praxe.
Ako zdravotná sestra v Nemocnici s poliklinikou v Komárne začala Mária Szaboová pracovať v júli 1977 po skončení Strednej zdravotníckej školy v Nových Zámkoch, informoval v tlačovej správe AGEL.
Denne by sme mali vypiť osem pohárov vody. Podľa lekárky sa vekom vytráca dôležitý reflex
Na onkologickom lôžkovom oddelení, kam nastúpila po škole, pôsobila až doteraz – do odchodu na dôchodok.
Vysnívané povolanie
,,Už ako mladá som snívala o práci sestry na onkologickom oddelení. Táto práca bola mojou vysnenou. Každý mi hovoril, že je to veľmi náročné oddelenie,“ spomína na svoje začiatky spred 43 rokov skromná žena, ktorú v Komárne a okolí pozná takmer každý.
Za vyše štyri desaťročia starostlivosti o pacientov mala len dve krátke prestávky, a to v rokoch 1978 a 1981, keď sa jej narodili dve deti, dcéra a syn.
Vysnené povolanie bolo popretkávané aj smutnými zážitkami. Najmladším pacientom Márie Szaboovej bol 21-ročný chlapec a najstaršou 92 ročná babička.
Mladá pacientka o tri mesiace zomrela
„Spomínam si na pacientku, s ktorou sme mali rovnaký vek, 27 rokov. Mala rakovinu kože a počas liečby zistila, že je tehotná. So starostlivosťou o pacientku nám pomáhal jej manžel. Bol príkladom, ako treba pomáhať a povzbudiť manželku, keď prežíva najťažšie obdobie svojho života. Bohužiaľ, pacientka po troch mesiacoch liečby zomrela. Pohľad na oddanosť manžela, ako pristupoval ku svojej manželke, bol výnimočný a zanechal v mojom srdci krásny pocit a obraz ľudskosti,“ spomína na jeden z najsilnejších príbehov.
Lekárovi z Talianska učarovala Levoča: Slovensko mi vyhovuje, zatiaľ som tu spokojný
Vyrovnať sa s prácou, ktorej súčasťou je aj každodenná bolesť a popri úspechoch aj smrť, nie je ľahké. Mnohí z pacientov už nie sú medzi nami. Čo teda pani Márii pomáhalo nájsť vnútornú silu ísť ďalej?
„Bol to pocit, že môžem svojim pacientom pomôcť, uľahčiť im v chorobe, vypočuť ich, poskytnúť im útechu a starostlivosť. To bolo mojím zadosťučinením aj vzpruhou do každej ďalšej, i keď vždy ťažkej zmeny. O to viac, ak sme boli skvelý celý tím kolegov, ktorí chápali a chápu, aké dôležité navzájom si pomôcť.“
Veľké prekvapenie po 32 rokoch
Práca v onkológii však niekedy prináša aj krásne okamihy. „Mojím veľkým prekvapením bolo, keď som stretla našu pacientku po 32 rokoch na kultúrnej akcii. Jej nadšenie zo stretnutia bolo také veľké, že sme stáli v strede tanečného parketu a ona všetkým prítomným vysvetľovala, že som sestrička, ktorá jej pomáhala v ťažkom období. Toto stretnutie bolo veľmi dojemné, miešala sa radosť so slzami šťastia, že som ju stretla po takom dlhom čase. Aj všetci prítomní mali v očiach slzy,“ spomína dnes už dôchodkyňa, ktorá sa teraz plánuje venovať najmä vnúčatám, svojej záhrade, chodiť do prírody a na chatu. V jej šľapajach však pokračuje aj jej dcéra, ktorá sa takisto stala zdravotnou sestričkou.
Pozitívna myseľ a ľudský prístup
„Poslanie sestry je výnimočné a špecifické predovšetkým v oblasti, v ktorej ide o život a zdravie človeka. Aj preto som veľmi rada, že môžem takýmto spôsobom poďakovať Márii Szaboovej, ktorá svojou láskavosťou, ľudským prístupom, starostlivosťou a odbornosťou zanechala v pacientoch taký pozitívny dojem,“ hovorí námestníčka pre úsek ošetrovateľskej starostlivosti Nemocnice AGEL Komárno Jana Ondrišová.
Úprimné priznanie bývalej zdravotnej sestry, ktorá po 46 rokoch odchádza do dôchodku
Slovami chváli nešetrí ani primár Oddelenia klinickej a radiačnej onkológie Pavel Demeter: „Mária Szaboová pracovala na našom oddelení viac ako 40 rokov. Za celý čas svojej profesionálnej dráhy bola verná tomuto jedinému oddeleniu, za čo jej patrí veľká vďaka. Nezabudnuteľná je svojou veselou povahou, jej vlastným temperamentom, otvorenosťou a kolegialitou. Za roky svojej práce ošetrila množstvo onkologických pacientov, ktorí v ťažkých časoch svojho ochorenia oceňovali jej pozitívnu myseľ a ľudský prístup.“
