Zdravotníctvo čakajú ťažké časy, štát „nalieva“ miliardy, ale lekári aj pacienti stále pociťujú mizériu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Zdravotníctvo, financie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Pripomienkové konanie k oneskorenej programovej vyhláške sa skončilo, no nespokojnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pretrváva.

Ako povedal analytik INESS Martin Vlachynský, nárast minimálnych súm výdavkov na zdravotnú starostlivosť dosahuje 2,84 %, čo je menej ako očakávaná inflácia 3,7 %. Poisťovniam zostáva rezerva 170 miliónov eur nad minimálny limit, o ktorú sa poskytovatelia môžu uchádzať.

Problémy vnímajú pacienti aj lekári

Výdavky na zdravotníctvo podľa analytika rástli rýchlejšie ako ekonomika, pričom od roku 2019 do 2024 sa zdroje zvýšili o 61 %. Financovanie ústavnej starostlivosti vzrástlo o 92 %, liekov o 53 % a špecializovanej ambulantnej starostlivosti o 43 %. Napriek tomu pacienti a poskytovatelia pociťujú podľa Vlachynského prehlbujúcu sa mizériu.

Efektívne využitie dodatočných zdrojov je podľa neho kľúčové, najmä v nemocniciach, ktoré zaznamenali najvyšší rast zdrojov. Výdavky na zdravotníctvo rástli rýchlejšie ako verejné výdavky, čo prispelo k deficitu verejných financií.

Ďalšie navýšenie zdrojov bude podľa Vlachynského možné len ak sa zdravotníctvo stane politickou prioritou. Pravdepodobnejšie je spomalenie rastu verejných zdrojov, čo otvorí priestor pre súkromné financovanie.

Téma spoluúčasti a pripoistenia bude silnieť

Téma spoluúčasti, pripoistenia a komerčných úhradových schém bude podľa analytika stále významnejšia. Úsporné opatrenia, ako efektívnejšie hospodárenie nemocníc a audity, sú nevyhnutné, no ich úspech závisí od nezávislého vykonávania.

Napriek rastu zdrojov o 1,2 miliardy eur nad ekonomickú trajektóriu, efektivita zostáva otázna. Rast dopytu po zdravotných službách v dôsledku starnúceho a bohatnúceho obyvateľstva je podľa Vlachynského prirodzený, no otázkou zostáva, odkiaľ prídu ďalšie zdroje.

Verejné výdavky rástli rýchlejšie, než si ekonomika mohla dovoliť, čo vedie k potrebe konsolidácie. Ak sa zdravotníctvo nedostane na vrchol politických priorít, rast zdrojov sa podľa analytika spomalí, čo zvýši význam súkromného financovania.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe: Martin Vlachynský
Firmy a inštitúcie: INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz